相应部35相应85经到87经,空世间经,略说法经,阐那经

85 空世间经(第二)


那时,尊者阿难(中略)对世尊说了这番话:


"尊师,人们说'世间是空的,世间是空的'。尊师,究竟在什么意义上说世间是空的呢?"


"阿难,因为以我(自我)或以我所(属于自我之物)而言是空的,所以说世间是空的。阿难,什么以我或以我所而言是空的呢?


阿难,眼以我或以我所而言是空的。色以我或以我所而言是空的。眼识以我或以我所而言是空的。眼触以我或以我所而言是空的。(中略)凡以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受或不苦不乐受——那也以我或以我所而言是空的。


阿难,因为以我或以我所而言是空的,所以说世间是空的。"


第二经终。


86 略说法经(第三)


尊者阿难坐在一旁,对世尊说了这番话:


"尊师,请世尊为我简要地说法,使我听闻世尊的法后,能够独自远离,不放逸、精勤、专心地安住。"


"阿难,你认为如何,眼是常的还是无常的?"


"无常的,尊师。"


"那么,无常的是苦的还是乐的?"


"苦的,尊师。"


"那么,无常的、苦的、变易法的东西,适合被视为'这是我的,这是我,这是我的自我'吗?"


"不适合,尊师。"


"色是常的还是无常的?"


"无常的,尊师。"(中略)


"眼识(中略)凡以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受或不苦不乐受——那是常的还是无常的?"


"无常的,尊师。"


"那么,无常的是苦的还是乐的?"


"苦的,尊师。"


"那么,无常的、苦的、变易法的东西,适合被视为'这是我的,这是我,这是我的自我'吗?"


"不适合,尊师。"(中略)


"舌是常的还是无常的?"


"无常的,尊师。"(中略)


"舌识……舌触……(中略)凡以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受或不苦不乐受——那是常的还是无常的?"


"无常的,尊师。"


"那么,无常的是苦的还是乐的?"


"苦的,尊师。"


"那么,无常的、苦的、变易法的东西,适合被视为'这是我的,这是我,这是我的自我'吗?"


"不适合,尊师。"(中略)


"阿难,如此见者,多闻的圣弟子对眼厌离(中略)对眼触也厌离(中略)凡以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受或不苦不乐受——对那也厌离。厌离而离贪,由离贪而解脱,解脱时生起'已解脱'的智慧。他了知:'生已尽,梵行已立,应做之事已做,不再有此后的轮回状态。'"


第三经终。


87 阐那经(第四)


有一次,世尊住在王舍城的竹林迦兰陀迦精舍。那时,尊者舍利弗、尊者摩诃纯陀和尊者阐那住在灵鹫山。那时,尊者阐那患了病,痛苦而病情严重。


于是,尊者舍利弗在傍晚时分从禅修中出来,走到尊者摩诃纯陀那里;到了之后,对尊者摩诃纯陀说:


"纯陀贤友,来吧,让我们去探望尊者阐那的病情。"


"好的,贤友。"尊者摩诃纯陀回答尊者舍利弗。


于是,尊者舍利弗和尊者摩诃纯陀来到尊者阐那那里;到了之后,坐在安设好的座位上。坐下后,尊者舍利弗对尊者阐那说:


"阐那贤友,你还能忍受吗?还能维持吗?苦受是减退而不是增加吗?能看出是在减退而非增加吗?"


"舍利弗贤友,我不能忍受,不能维持。剧烈的苦受在增加而不是减退,能看出是在增加而非减退。


贤友,犹如一个强壮的人用锋利的刀尖猛刺头顶,同样地,猛烈的风在冲击我的头顶。贤友,我不能忍受,不能维持。(中略)不是减退。


贤友,犹如一个强壮的人用坚韧的皮绳紧紧缠绕头部,同样地,剧烈的头痛在我头部。贤友,我不能忍受,不能维持。(中略)不是减退。


贤友,犹如一个熟练的屠夫或屠夫的学徒用锋利的宰牛刀切开腹部,同样地,猛烈的风在切割我的腹部。贤友,我不能忍受,不能维持。(中略)不是减退。


贤友,犹如两个强壮的人抓住一个较弱的人的两条手臂,在炭火坑上炙烤他,同样地,剧烈的灼烧在我身上。


贤友,我不能忍受,不能维持。剧烈的苦受在增加而不是减退,能看出是在增加而非减退。舍利弗贤友,我将拿起刀来(自行了断),我不想再活下去了。"


"请尊者阐那不要拿起刀来!请尊者阐那继续维持下去。我们希望尊者阐那继续活着。如果尊者阐那没有适合的食物,我将为尊者阐那寻找适合的食物。如果尊者阐那没有适合的药物,我将为尊者阐那寻找适合的药物。如果尊者阐那没有合适的侍者,我将亲自照顾尊者阐那。请尊者阐那不要拿起刀来!请尊者阐那继续维持下去。我们希望尊者阐那继续活着。"


"舍利弗贤友,并非我没有适合的食物,我有适合的食物。也并非我没有适合的药物,我有适合的药物。也并非我没有合适的侍者,我有合适的侍者。而且,贤友,长久以来我以令人满意的方式侍奉老师,而非以令人不满意的方式。贤友,这对于弟子来说是恰当的——以令人满意的方式侍奉老师,而非以令人不满意的方式。舍利弗贤友,请你这样记住:'阐那比丘将无过失地拿起刀来。'"


"我们想要问尊者阐那某个问题,如果尊者阐那允许回答问题的话。"


"请问吧,舍利弗贤友。听了之后我会知道的。"


"阐那贤友,你视眼、眼识和由眼识所认知的法为'这是我的,这是我,这是我的自我'吗?(中略)阐那贤友,你视舌、舌识和由舌识所认知的法为'这是我的,这是我,这是我的自我'吗?(中略)阐那贤友,你视意、意识和由意识所认知的法为'这是我的,这是我,这是我的自我'吗?"


"舍利弗贤友,我视眼、眼识和由眼识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。(中略)舍利弗贤友,我视舌、舌识和由舌识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。(中略)舍利弗贤友,我视意、意识和由意识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。"


"阐那贤友,在眼、眼识和由眼识所认知的法中,见到了什么、证知了什么,而你视眼、眼识和由眼识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'呢?……阐那贤友,在舌、舌识和由舌识所认知的法中,见到了什么、证知了什么,而你视舌、舌识和由舌识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'呢?……阐那贤友,在意、意识和由意识所认知的法中,见到了什么、证知了什么,而你视意、意识和由意识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'呢?"


"舍利弗贤友,在眼、眼识和由眼识所认知的法中,见到了灭、证知了灭,我视眼、眼识和由眼识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。(中略)舍利弗贤友,在舌、舌识和由舌识所认知的法中,见到了灭、证知了灭,我视舌、舌识和由舌识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。(中略)舍利弗贤友,在意、意识和由意识所认知的法中,见到了灭、证知了灭,我视意、意识和由意识所认知的法为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。"


听到这番话后,尊者摩诃纯陀对尊者阐那说:


"那么,阐那贤友,世尊的这个教导,应当时时刻刻善加作意:'有依赖者就有动摇,没有依赖者就没有动摇。没有动摇时就有宁静。有宁静时就没有倾向。没有倾向时就没有来去。没有来去时就没有死与生。没有死与生时,就既不在此世、也不在他世、也不在两者之间。这就是苦的终结。'"


于是,尊者舍利弗和尊者摩诃纯陀以此教诫教导尊者阐那后,从座位起身离去了。那么,在那些尊者们离去后不久,尊者阐那便拿起了刀来(自行了断了生命)。


于是,尊者舍利弗来到世尊那里;到了之后,向世尊礼拜,坐在一旁。坐在一旁后,尊者舍利弗对世尊说:


"尊师,尊者阐那已经拿起了刀来(结束了生命)。他的去处是什么?他的来世是什么?"


"舍利弗,阐那比丘不是当面就宣说了无过失吗?"


"尊师,有一个跋耆族的村庄名叫富毗阇那。在那里,尊者阐那有友好的家庭、亲近的家庭、可探访的家庭。"


"舍利弗,阐那比丘确实有友好的家庭、亲近的家庭、可探访的家庭。但是,舍利弗,我并不因为这些就说一个人是有过失的。舍利弗,凡是舍弃这个身体又执取另一个身体的人,我说他是有过失的。阐那比丘没有这样的事。请你这样记住:'阐那比丘是无过失地拿起了刀来。'"


第四经终。


巴利语原版经文


SN.35.85/(2). Suññatalokasuttaṃ

   85. Atha kho āyasmā ānando …pe… bhagavantaṃ etadavoca– “‘suñño loko, suñño loko’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, suñño lokoti vuccatī”ti? “Yasmā ca kho, ānanda, suññaṃ attena vā attaniyena vā tasmā suñño lokoti vuccati. Kiñca, ānanda, suññaṃ attena vā attaniyena vā? Cakkhu kho, ānanda, suññaṃ attena vā attaniyena vā. Rūpā suññā attena vā attaniyena vā, cakkhuviññāṇaṃ suññaṃ attena vā attaniyena vā, cakkhusamphasso suñño attena vā attaniyena vā …pe… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi suññaṃ attena vā attaniyena vā. Yasmā ca kho, ānanda, suññaṃ attena vā attaniyena vā, tasmā suñño lokoti vuccatī”ti. Dutiyaṃ.


SN.35.86/(3). Saṃkhittadhammasuttaṃ

   86. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā ānando bhagavantaṃ etadavoca– “sādhu me, bhante, bhagavā saṃkhittena dhammaṃ desetu, yamahaṃ bhagavato dhammaṃ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyyan”ti.

   “Taṃ kiṃ maññasi, ānanda, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?

   “Aniccaṃ, bhante”.

   “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?

   “Dukkhaṃ bhante”.

   “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?

   “No hetaṃ, bhante”.

   “Rūpā niccā vā aniccā vā”ti?

   “Aniccā, bhante …”pe….

   “Cakkhuviññāṇaṃ …pe… yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?

   “Aniccaṃ, bhante”.

   “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?

   “Dukkhaṃ, bhante”.

   “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?

   “No hetaṃ, bhante …”pe….

   “Jivhā niccā vā aniccā vā”ti?

   “Aniccā, bhante …”pe….

   “Jivhāviññāṇaṃ… jivhāsamphasso …pe… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?

   “Aniccaṃ, bhante”.

   “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?

   “Dukkhaṃ, bhante”.

   “Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?

   “No hetaṃ, bhante …”pe….

   “Evaṃ passaṃ, ānanda, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati …pe… cakkhusamphassepi nibbindati …pe… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Tatiyaṃ.


SN.35.87/(4). Channasuttaṃ

   87. Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe. Tena kho pana samayena āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahācundo āyasmā ca channo gijjhakūṭe pabbate viharanti. Tena kho pana samayena yena āyasmā channo ābādhiko hoti dukkhito bāḷhagilāno Atha kho āyasmā sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yenāyasmā mahācundo tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahācundaṃ etadavoca– “āyāmāvuso cunda, yenāyasmā channo tenupasaṅkamissāma gilānapucchakā”ti. “Evamāvuso”ti kho āyasmā mahācundo āyasmato sāriputtassa paccassosi.

   Atha kho āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahācundo yenāyasmā channo tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdiṃsu. Nisajja kho āyasmā sāriputto āyasmantaṃ channaṃ etadavoca– “kacci te, āvuso channa, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti no abhikkamanti, paṭikkamosānaṃ paññāyati no abhikkamo”ti?

   “Na me, āvuso sāriputta, khamanīyaṃ na yāpanīyaṃ, bāḷhā me dukkhā vedanā abhikkamanti no paṭikkamanti, abhikkamosānaṃ paññāyati no paṭikkamo. Seyyathāpi, āvuso, balavā puriso tiṇhena sikharena muddhani abhimattheyya; evameva kho, āvuso, adhimattā vātā muddhani ūhananti. Na me, āvuso, khamanīyaṃ, na yāpanīyaṃ …pe… no paṭikkamo. Seyyathāpi āvuso, balavā puriso daḷhena varattakkhaṇḍena sīse sīsaveṭhaṃ dadeyya; evameva kho, āvuso, adhimattā sīse sīsavedanā. Na me, āvuso, khamanīyaṃ na yāpanīyaṃ …pe… no paṭikkamo. Seyyathāpi, āvuso, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā tiṇhena govikantanena kucchiṃ parikanteyya; evameva kho adhimattā vātā kucchiṃ parikantanti. Na me, āvuso, khamanīyaṃ, na yāpanīyaṃ …pe… no paṭikkamo. Seyyathāpi, āvuso, dve balavanto purisā dubbalataraṃ purisaṃ nānābāhāsu gahetvā aṅgārakāsuyā santāpeyyuṃ samparitāpeyyuṃ; evameva kho, āvuso, adhimatto kāyasmiṃ ḍāho. Na me, āvuso, khamanīyaṃ, na yāpanīyaṃ, bāḷhā me dukkhā vedanā abhikkamanti no paṭikkamanti, abhikkamosānaṃ paññāyati no paṭikkamo. Satthaṃ, āvuso sāriputta, āharissāmi, nāvakaṅkhāmi jīvitan”ti.

   “Mā āyasmā channo satthaṃ āharesi. Yāpetāyasmā channo, yāpentaṃ mayaṃ āyasmantaṃ channaṃ icchāma. Sace āyasmato channassa natthi sappāyāni bhojanāni, ahaṃ āyasmato channassa sappāyāni bhojanāni pariyesissāmi. Sace āyasmato channassa natthi sappāyāni bhesajjāni, ahaṃ āyasmato channassa sappāyāni bhesajjāni pariyesissāmi. Sace āyasmato channassa natthi patirūpā upaṭṭhākā, ahaṃ āyasmantaṃ channaṃ upaṭṭhahissāmi. Mā āyasmā channo satthaṃ āharesi. Yāpetāyasmā channo, yāpentaṃ mayaṃ āyasmantaṃ channaṃ icchāmā”ti.

   “Na me, āvuso sāriputta, natthi sappāyāni bhojanāni; atthi me sappāyāni bhojanāni. Napi me natthi sappāyāni bhesajjāni; atthi me sappāyāni bhesajjāni. Napi me natthi patirūpā upaṭṭhākā; atthi me patirūpā upaṭṭhākā. Api ca me, āvuso, satthā pariciṇṇo dīgharattaṃ manāpeneva, no amanāpena. Etañhi, āvuso, sāvakassa patirūpaṃ yaṃ satthāraṃ paricareyya manāpeneva, no amanāpena. ‘Anupavajjaṃ channo bhikkhu satthaṃ āharissatī’ti– evametaṃ, āvuso sāriputta, dhārehī”ti.

   “Puccheyyāma mayaṃ āyasmantaṃ channaṃ kañcideva desaṃ, sace āyasmā channo okāsaṃ karoti pañhassa veyyākaraṇāyā”ti. “Pucchāvuso sāriputta, sutvā vedissāmā”ti.

   “Cakkhuṃ, āvuso channa, cakkhuviññāṇaṃ cakkhuviññāṇaviññātabbe dhamme ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassasi …pe… jivhaṃ, āvuso channa, jivhāviññāṇaṃ jivhāviññāṇaviññātabbe dhamme ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassasi …pe… manaṃ, āvuso channa, manoviññāṇaṃ manoviññāṇaviññātabbe dhamme ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassasī”ti?

   “Cakkhuṃ, āvuso sāriputta, cakkhuviññāṇaṃ cakkhuviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassāmi …pe… jivhaṃ, āvuso sāriputta, jivhāviññāṇaṃ jivhāviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassāmi …pe… manaṃ, āvuso sāriputta, manoviññāṇaṃ manoviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassāmī”ti.

   “Cakkhusmiṃ, āvuso channa, cakkhuviññāṇe cakkhuviññāṇaviññātabbesu dhammesu kiṃ disvā kiṃ abhiññāya cakkhuṃ cakkhuviññāṇaṃ cakkhuviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassasi… jivhāya, āvuso channa, jivhāviññāṇe jivhāviññāṇaviññātabbesu dhammesu kiṃ disvā kiṃ abhiññāya jivhaṃ jivhāviññāṇaṃ jivhāviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassasi… manasmiṃ, āvuso channa, manoviññāṇe manoviññāṇaviññātabbesu dhammesu kiṃ disvā kiṃ abhiññāya manaṃ manoviññāṇaṃ manoviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassasī”ti?

   “Cakkhusmiṃ āvuso sāriputta, cakkhuviññāṇe cakkhuviññāṇaviññātabbesu dhammesu nirodhaṃ disvā nirodhaṃ abhiññāya cakkhuṃ cakkhuviññāṇaṃ cakkhuviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassāmi …pe… jivhāya, āvuso sāriputta, jivhāviññāṇe jivhāviññāṇaviññātabbesu dhammesu nirodhaṃ disvā nirodhaṃ abhiññāya jivhaṃ jivhāviññāṇaṃ jivhāviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassāmi …pe… manasmiṃ, āvuso sāriputta, manoviññāṇe manoviññāṇaviññātabbesu dhammesu nirodhaṃ disvā nirodhaṃ abhiññāya manaṃ manoviññāṇaṃ manoviññāṇaviññātabbe dhamme ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassāmī”ti.

   Evaṃ vutte, āyasmā mahācundo āyasmantaṃ channaṃ etadavoca– “tasmātiha, āvuso channa, idampi tassa bhagavato sāsanaṃ niccakappaṃ sādhukaṃ manasi kātabbaṃ– ‘nissitassa calitaṃ, anissitassa calitaṃ natthi. Calite asati passaddhi hoti. Passaddhiyā sati nati na hoti. Natiyā asati āgatigati na hoti. Āgatigatiyā asati cutūpapāto na hoti. Cutūpapāte asati nevidha na huraṃ na ubhayamantarena. Esevanto dukkhassā’”ti.

   Atha kho āyasmā ca sāriputto āyasmā ca mahācundo āyasmantaṃ channaṃ iminā ovādena ovaditvā uṭṭhāyāsanā pakkamiṃsu. Atha kho āyasmā channo acirapakkantesu tesu āyasmantesu satthaṃ āharesi.

   Atha kho āyasmā sāriputto yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā sāriputto bhagavantaṃ etadavoca – “āyasmatā, bhante, channena satthaṃ āharitaṃ. Tassa kā gati ko abhisamparāyo”ti? “Nanu te, sāriputta, channena bhikkhunā sammukhāyeva anupavajjatā byākatā”ti “Atthi, bhante, pubbavijjanaṃ nāma vajjigāmo. Tatthāyasmato channassa mittakulāni suhajjakulāni upavajjakulānī”ti. “Honti hete, sāriputta, channassa bhikkhuno mittakulāni suhajjakulāni upavajjakulāni. Na kho panāhaṃ, sāriputta ettāvatā sa-upavajjoti vadāmi. Yo kho, sāriputta, tañca kāyaṃ nikkhipati, aññañca kāyaṃ upādiyati, tamahaṃ sa-upavajjoti vadāmi. Taṃ channassa bhikkhuno natthi. ‘Anupavajjaṃ channena bhikkhunā satthaṃ āharitan’ti– evametaṃ, sāriputta, dhārehī”ti. Catutthaṃ.


“相应部35相应85经到87经,空世间经,略说法经,阐那经” 的相关文章

相应部1相应4经 流逝经

相应部1相应4经/流逝经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这是在舍卫城发生的。有一位天神来到世尊身边,站在一旁,用偈颂对世尊说:"时光流逝,夜晚飞逝,生命阶段一个接一个地消逝。看到死亡的恐惧,应当行善积德,以获得快乐。"世尊以偈颂回答:"时光流逝,夜晚飞逝,生命阶段一个接一个地...

相应部1相应5经 应断几何经

相应部1相应5经/应断几何经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:这段经文发生在舍卫城。有一位天神来到世尊(佛陀)身边,恭敬地站在一旁,然后用偈颂向世尊提出了这样的问题:天神问道:"应当断除几种?应当舍弃几种?又应当进一步修习几种?超越几种束缚的比丘,才能被称为'已渡过暴流'(暴...

相应部1相应7经 未如实了知经

相应部1相应7经/未如实了知经(诸天相应/有偈篇/祇夜)背景:这段经文发生在舍卫城。有一位天神来到世尊身边,站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"那些未如实了知法的人们,  被他人的言论所引导;  他们沉睡不醒,  现在是他们醒悟的时候了。"世尊回答道...

相应部1相应11经 欢喜园经

2.欢喜园品相应部1相应11经/欢喜园经(诸天相应/有偈篇/祇夜)我是这样听说的:有一次,世尊(佛陀的尊称)住在舍卫城的祇树给孤独园。在那里,世尊对比丘们说:"比丘们啊。"那些比丘回答说:"尊者。"世尊接着说:"比丘们,从前有一位属于三十三天的天神,...

相应部1相应13经 无与子同等经

相应部1相应13经/无与子同等经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这件事发生在舍卫城。有一位天神来到世尊身边,恭敬地站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神说:"世间没有比儿子更深的爱,没有比牛群更有价值的财富,没有比太阳更明亮的光芒,没有比海洋更广大的水体。"世尊回答说:"世间没有比...

相应部1相应14经 刹帝利经

相应部1相应14经/刹帝利经(诸天相应/有偈篇/祇夜)某位天神说:"在两足生物中,刹帝利最高贵,在四足动物中,公牛最为优秀。在妻子之中,处女新娘最珍贵,在儿子之中,长子最为重要。"佛陀回答:"在两足生物中,正觉者最高贵,在四足动物中,良种马最优秀。在妻子之中,恭顺者最珍...