相应部35相应66经到70经, 三弥提有情之问经,三弥提苦之问经,三弥提世间之问经,优波先那毒蛇经,优波摩那现见法经
66 三弥提有情之问经(第四经)
"尊者,人们说'有情、有情'。尊者,到什么程度才有有情,或者才有有情的施设呢?"……(中略)……第四经。
67 三弥提苦之问经(第五经)
"尊者,人们说'苦、苦'。尊者,到什么程度才有苦,或者才有苦的施设呢?"……(中略)……第五经。
68 三弥提世间之问经(第六经)
"尊者,人们说'世间、世间'。尊者,到什么程度才有世间,或者才有世间的施设呢?"
"三弥提,在那有眼、有色、有眼识、有眼识所应认知之法的地方,在那里就有世间,或者有世间的施设。……(中略)……有舌……(中略)……有意、有法、有意识、有意识所应认知之法的地方,在那里就有世间,或者有世间的施设。
"三弥提,在那没有眼、没有色、没有眼识、没有眼识所应认知之法的地方,在那里就没有世间,或者没有世间的施设。……(中略)……没有舌……(中略)……没有意、没有法、没有意识、没有意识所应认知之法的地方,在那里就没有世间,或者没有世间的施设。"
第六经。
69 优波先那毒蛇经(第七经)
有一次,尊者舍利弗和尊者优波先那住在王舍城的寒林蛇头岩窟。
那时,一条毒蛇落在尊者优波先那的身上。
于是,尊者优波先那对比丘们说:"朋友们,来吧,请将我这个身体放到小床上,抬到外面去。在此身体还没有像一把谷壳那样散碎之前。"
如此说后,尊者舍利弗对尊者优波先那说:"然而,我们并没有看到尊者优波先那的身体有什么变异,或者诸根有什么变化。但是尊者优波先那却这样说:'朋友们,来吧,请将我这个身体放到小床上,抬到外面去。在此身体还没有像一把谷壳那样散碎之前。'"
"朋友舍利弗,如果有人这样想:'我是眼'或'眼是我的'……(中略)……'我是舌'或'舌是我的'……'我是意'或'意是我的'。朋友舍利弗,那样的人,他的身体就会有变异,或者诸根就会有变化。但是,朋友舍利弗,我并没有这样想:'我是眼'或'眼是我的'……(中略)……'我是舌'或'舌是我的'……(中略)……'我是意'或'意是我的'。朋友舍利弗,既然如此,我的身体怎么会有变异,或者诸根怎么会有变化呢!"
"这确实是因为尊者优波先那长久以来,'我'之执、'我所'之执与我慢的随眠已经被善加根除了。所以尊者优波先那不会这样想:'我是眼'或'眼是我的'……(中略)……'我是舌'或'舌是我的'……(中略)……'我是意'或'意是我的'。"
于是,那些比丘将尊者优波先那的身体放到小床上,抬到了外面。然后尊者优波先那的身体就在那里散碎了,就像一把谷壳一样。
第七经。
70 优波摩那现见法经(第八经)
于是,尊者优波摩那前往世尊所在之处……(中略)……在一旁坐下后,尊者优波摩那对世尊说:
"尊者,人们说'现见之法、现见之法'。尊者,到什么程度法是现见的、不待时节的、请来看的、能引导的、智者各自可证知的呢?"
"优波摩那,在这里,比丘以眼见色后,是色的感受者,也是色之贪的感受者。他了知内在对色存在贪:'我内在对色有贪。'优波摩那,这就是比丘以眼见色后,是色的感受者,也是色之贪的感受者。他了知内在对色存在贪:'我内在对色有贪。'优波摩那,这样的话,法就是现见的、不待时节的、请来看的、能引导的、智者各自可证知的。"……(中略)……
"再者,优波摩那,比丘以舌尝味后,是味的感受者,也是味之贪的感受者。他了知内在对味存在贪:'我内在对味有贪。'优波摩那,这就是比丘以舌尝味后,是味的感受者,也是味之贪的感受者。他了知内在对味存在贪:'我内在对味有贪。'优波摩那,这样的话,法就是现见的、不待时节的、请来看的、能引导的、智者各自可证知的。"……(中略)……
"再者,优波摩那,比丘以意识知法后,是法的感受者,也是法之贪的感受者。他了知内在对法存在贪:'我内在对法有贪。'优波摩那,这就是比丘以意识知法后,是法的感受者,也是法之贪的感受者。他了知内在对法存在贪:'我内在对法有贪。'优波摩那,这样的话,法就是现见的……(中略)……智者各自可证知的。"……(中略)……
"优波摩那,在这里,比丘以眼见色后,是色的感受者,但不是色之贪的感受者。他了知内在对色不存在贪:'我内在对色没有贪。'优波摩那,这就是比丘以眼见色后,是色的感受者,但不是色之贪的感受者。他了知内在对色不存在贪:'我内在对色没有贪。'优波摩那,这样的话,法就是现见的、不待时节的、请来看的、能引导的、智者各自可证知的。"……(中略)……
"再者,优波摩那,比丘以舌尝味后,是味的感受者,但不是味之贪的感受者。他了知内在对味不存在贪:'我内在对味没有贪。'"……(中略)……
"再者,优波摩那,比丘以意识知法后,是法的感受者,但不是法之贪的感受者。他了知内在对法不存在贪:'我内在对法没有贪。'优波摩那,这就是比丘以意识知法后,是法的感受者,但不是法之贪的感受者。他了知内在对法不存在贪:'我内在对法没有贪。'优波摩那,这样的话,法就是现见的、不待时节的、请来看的、能引导的、智者各自可证知的。"
第八经。
巴利语原版经文
SN.35.66/(4). Samiddhisattapañhāsuttaṃ
66. “‘Satto satto’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, satto vā assa sattapaññatti vā”ti …pe…. Catutthaṃ.
SN.35.67/(5) Samiddhidukkhapañhāsuttaṃ
67. “‘Dukkhaṃ dukkhan’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, dukkhaṃ vā assa dukkhapaññatti vā”ti …pe…. Pañcamaṃ.
SN.35.68/(6). Samiddhilokapañhāsuttaṃ
68. “‘Loko, loko’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, loko vā assa lokapaññatti vā”ti? Yattha kho, samiddhi, atthi cakkhu, atthi rūpā, atthi cakkhuviññāṇaṃ, atthi cakkhuviññāṇaviññātabbā dhammā, atthi tattha loko vā lokapaññatti vāti …pe… atthi jivhā …pe… atthi mano, atthi dhammā, atthi manoviññāṇaṃ, atthi manoviññāṇaviññātabbā dhammā, atthi tattha loko vā lokapaññatti vā.
“Yattha ca kho, samiddhi, natthi cakkhu, natthi rūpā, natthi cakkhuviññāṇaṃ, natthi cakkhuviññāṇaviññātabbā dhammā, natthi tattha loko vā lokapaññatti vā …pe… natthi jivhā …pe… natthi mano, natthi dhammā, natthi manoviññāṇaṃ, natthi manoviññāṇaviññātabbā dhammā, natthi tattha loko vā lokapaññatti vā”ti. Chaṭṭhaṃ.
SN.35.69/(7). Upasena-āsīvisasuttaṃ
69. Ekaṃ samayaṃ āyasmā ca sāriputto āyasmā ca upaseno rājagahe viharanti sītavane sappasoṇḍikapabbhāre. Tena kho pana samayena āyasmato upasenassa kāye āsīviso patito hoti. Atha kho āyasmā upaseno bhikkhū āmantesi– “etha me, āvuso, imaṃ kāyaṃ mañcakaṃ āropetvā bahiddhā nīharatha. Purāyaṃ kāyo idheva vikirati; seyyathāpi bhusamuṭṭhī”ti.
Evaṃ vutte, āyasmā sāriputto āyasmantaṃ upasenaṃ etadavoca– “na kho pana mayaṃ passāma āyasmato upasenassa kāyassa vā aññathattaṃ indriyānaṃ vā vipariṇāmaṃ. Atha ca panāyasmā upaseno evamāha– ‘etha me, āvuso, imaṃ kāyaṃ mañcakaṃ āropetvā bahiddhā nīharatha. Purāyaṃ kāyo idheva vikirati; seyyathāpi bhusamuṭṭhī’”ti. “Yassa nūna, āvuso sāriputta, evamassa– ‘ahaṃ cakkhūti vā mama cakkhūti vā …pe… ahaṃ jivhāti vā mama jivhāti vā… ahaṃ manoti vā mama manoti vā’. Tassa, āvuso sāriputta, siyā kāyassa vā aññathattaṃ indriyānaṃ vā vipariṇāmo. Mayhañca kho, āvuso sāriputta, na evaṃ hoti ‘ahaṃ cakkhūti vā mama cakkhūti vā …pe… ahaṃ jivhāti vā mama jivhāti vā …pe… ahaṃ manoti vā mama manoti vā’. Tassa mayhañca kho, āvuso sāriputta, kiṃ kāyassa vā aññathattaṃ bhavissati, indriyānaṃ vā vipariṇāmo”ti!
“Tathā hi panāyasmato upasenassa dīgharattaṃ ahaṅkāramamaṅkāramānānusayo susamūhato. Tasmā āyasmato upasenassa na evaṃ hoti– ‘ahaṃ cakkhūti vā mama cakkhūti vā …pe… ahaṃ jivhāti vā mama jivhāti vā …pe… ahaṃ manoti vā mama manoti vā’”ti. Atha kho te bhikkhū āyasmato upasenassa kāyaṃ mañcakaṃ āropetvā bahiddhā nīhariṃsu. Atha kho āyasmato upasenassa kāyo tattheva vikiri; seyyathāpi bhusamuṭṭhīti. Sattamaṃ.
SN.35.70/(8). Upavāṇasandiṭṭhikasuttaṃ
70. Atha kho āyasmā upavāṇo yena bhagavā tenupasaṅkami …pe… ekamantaṃ nisinno kho āyasmā upavāṇo bhagavantaṃ etadavoca– “‘sandiṭṭhiko dhammo, sandiṭṭhiko dhammo’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, sandiṭṭhiko dhammo hoti, akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti?
“Idha pana, upavāṇa, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rūpappaṭisaṃvedī ca hoti rūparāgappaṭisaṃvedī ca. Santañca ajjhattaṃ rūpesu rāgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ rūpesu rāgo’ti pajānāti. Yaṃ taṃ, upavāṇa, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rūpappaṭisaṃvedī ca hoti rūparāgappaṭisaṃvedī ca. Santañca ajjhattaṃ rūpesu rāgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ rūpesu rāgo’ti pajānāti. Evampi kho, upavāṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti …pe….
“Puna caparaṃ, upavāṇa, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rasappaṭisaṃvedī ca hoti rasarāgappaṭisaṃvedī ca. Santañca ajjhattaṃ rasesu rāgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ rasesu rāgo’ti pajānāti. Yaṃ taṃ, upavāṇa, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rasappaṭisaṃvedī ca hoti rasarāgappaṭisaṃvedī ca. Santañca ajjhattaṃ rasesu rāgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ rasesu rāgo’ti pajānāti. Evampi kho, upavāṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti …pe….
“Puna caparaṃ, upavāṇa, bhikkhu manasā dhammaṃ viññāya dhammappaṭisaṃvedī ca hoti dhammarāgappaṭisaṃvedī ca. Santañca ajjhattaṃ dhammesu rāgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ dhammesu rāgo’ti pajānāti. Yaṃ taṃ, upavāṇa, bhikkhu manasā dhammaṃ viññāya dhammappaṭisaṃvedī ca hoti dhammarāgappaṭisaṃvedī ca. Santañca ajjhattaṃ dhammesu rāgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ dhammesu rāgo’ti pajānāti. Evampi kho, upavāṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti …pe… paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti …pe….
“Idha pana, upavāṇa, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rūpappaṭisaṃvedī ca hoti, no ca rūparāgappaṭisaṃvedī. Asantañca ajjhattaṃ rūpesu rāgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ rūpesu rāgo’ti pajānāti. Yaṃ taṃ, upavāṇa, bhikkhu cakkhunā rūpaṃ disvā rūpappaṭisaṃvedīhi kho hoti, no ca rūparāgappaṭisaṃvedī. Asantañca ajjhattaṃ rūpesu rāgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ rūpesu rāgo’ti pajānāti. Evampi kho, upavāṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti, akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti …pe….
“Puna caparaṃ, upavāṇa, bhikkhu jivhāya rasaṃ sāyitvā rasappaṭisaṃvedīhi kho hoti, no ca rasarāgappaṭisaṃvedī. Asantañca ajjhattaṃ rasesu rāgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ rasesu rāgo’ti pajānāti …pe….
“Puna caparaṃ, upavāṇa, bhikkhu manasā dhammaṃ viññāya dhammappaṭisaṃvedīhi kho hoti, no ca dhammarāgappaṭisaṃvedī. Asantañca ajjhattaṃ dhammesu rāgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ dhammesu rāgo’ti pajānāti. Yaṃ taṃ, upavāṇa, bhikkhu manasā dhammaṃ viññāya dhammappaṭisaṃvedīhi kho hoti, no ca dhammarāgappaṭisaṃvedī. Asantañca ajjhattaṃ dhammesu rāgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ dhammesu rāgo’ti pajānāti. Evampi kho, upavāṇa, sandiṭṭhiko dhammo hoti, akāliko ehipassiko opaneyyiko paccattaṃ veditabbo viññūhī”ti. Aṭṭhamaṃ.