第一千三百九十六章 第一长行经,第二长行经,过久住经,悭吝经,第一亲近家族经,第二亲近家族经,财富经,迟食经,第一黑蛇经,第二黑蛇经 增支部5集221经到230经
(23) 3. 长行品
221 第一长行经
"诸比丘,致力于长途游行、无定处游行而住者,有此五种过患。哪五种?
未曾听闻的(法),不能听闻;已听闻的(法),不能澄清净化;对已听闻的某些(法),不能自信无畏;遭受严重的疾病痛苦;而且没有朋友。
诸比丘,这就是致力于长途游行、无定处游行而住者的五种过患。
诸比丘,安定住处有此五种利益。哪五种?
未曾听闻的(法),能够听闻;已听闻的(法),能够澄清净化;对已听闻的某些(法),能够自信无畏;不遭受严重的疾病痛苦;而且有朋友。
诸比丘,这就是安定住处的五种利益。" 第一。
222 第二长行经
"诸比丘,致力于长途游行、无定处游行而住者,有此五种过患。哪五种?
未证得的,不能证得;已证得的,会退失;对已证得的某些(法),不能自信无畏;遭受严重的疾病痛苦;而且没有朋友。
诸比丘,这就是致力于长途游行、无定处游行而住者的五种过患。
诸比丘,安定住处有此五种利益。哪五种?
未证得的,能够证得;已证得的,不会退失;对已证得的某些(法),能够自信无畏;不遭受严重的疾病痛苦;而且有朋友。
诸比丘,这就是安定住处的五种利益。" 第二。
223 过久住经
"诸比丘,过久居住有此五种过患。哪五种?
物品众多,积聚众多物品;药品众多,积聚众多药品;事务繁多,应做之事繁多,在各种事务中忙碌;与在家人和出家人不适当地交往杂住;从该住处离去时,心有牵挂地离去。
诸比丘,这就是过久居住的五种过患。
诸比丘,适度居住有此五种利益。哪五种?
物品不多,不积聚众多物品;药品不多,不积聚众多药品;事务不多,应做之事不多,在各种事务中不忙碌;不与在家人和出家人不适当地交往杂住;从该住处离去时,心无牵挂地离去。
诸比丘,这就是适度居住的五种利益。" 第三。
224 悭吝经
"诸比丘,过久居住有此五种过患。哪五种?
对住处悭吝;对家族(施主家)悭吝;对利养悭吝;对名誉悭吝;对法悭吝。
诸比丘,这就是过久居住的五种过患。
诸比丘,适度居住有此五种利益。哪五种?
对住处不悭吝;对家族不悭吝;对利养不悭吝;对名誉不悭吝;对法不悭吝。
诸比丘,这就是适度居住的五种利益。" 第四。
225 第一亲近家族经
"诸比丘,亲近家族(施主家)有此五种过患。哪五种?
犯了未受邀请而行(的过失);犯了与(女人)私下共坐(的过失);犯了在隐蔽座位上(共坐的过失);对女人以超过五六句话说法而犯(过失);多住于欲的思惟中。
诸比丘,这就是亲近家族的五种过患。" 第五。
226 第二亲近家族经
"诸比丘,亲近家族的比丘过度地与诸家族交往杂住,有此五种过患。哪五种?
频繁地见到女人;有了见面,就有交往;有了交往,就有亲昵;有了亲昵,就有(堕落的)机会;心已堕落者,可以预期——他将不欢喜地修行梵行,或者将犯某种污染的罪过,或者将舍弃学处而还俗。
诸比丘,这就是亲近家族的比丘过度地与诸家族交往杂住的五种过患。" 第六。
227 财富经
"诸比丘,财富有此五种过患。哪五种?
财富与火共有(可被火焚毁);财富与水共有(可被水冲走);财富与国王共有(可被国王没收);财富与盗贼共有(可被盗贼抢夺);财富与不喜爱的继承人共有(可被不喜爱的继承人分去)。
诸比丘,这就是财富的五种过患。
诸比丘,财富有此五种利益。哪五种?
依靠财富,使自己快乐、满足,正确地维持幸福;使父母快乐、满足,正确地维持幸福;使妻子、儿女、奴仆、佣人快乐、满足,正确地维持幸福;使朋友同僚快乐、满足,正确地维持幸福;对沙门、婆罗门设立向上的供养——趣向天界、带来乐果、导向天上的。
诸比丘,这就是财富的五种利益。" 第七。
228 迟食经
"诸比丘,在家中迟早餐(日出后很晚才用餐)有此五种过患。哪五种?
那些来访的客人,不能及时地款待他们;那些接受供品的天神,不能及时地供奉他们;那些一日一食、夜间停止进食、远离非时食的沙门婆罗门,不能及时地供养他们;奴仆、佣人心怀不满地做工作;而且不在适当时间进食,食物缺乏营养。
诸比丘,这就是在家中迟食的五种过患。
诸比丘,在家中按时进餐有此五种利益。哪五种?
那些来访的客人,能及时地款待他们;那些接受供品的天神,能及时地供奉他们;那些一日一食、夜间停止进食、远离非时食的沙门婆罗门,能及时地供养他们;奴仆、佣人心无不满地做工作;而且在适当时间进食,食物有营养。
诸比丘,这就是在家中按时进餐的五种利益。" 第八。
229 第一黑蛇经
"诸比丘,黑蛇有此五种过患。哪五种?
不洁净、气味恶臭、令人恐惧、令人畏怖、背叛朋友。
诸比丘,这就是黑蛇的五种过患。
诸比丘,同样地,女人有此五种过患。哪五种?
不洁净、气味恶臭、令人恐惧、令人畏怖、背叛朋友。
诸比丘,这就是女人的五种过患。" 第九。
230 第二黑蛇经
"诸比丘,黑蛇有此五种过患。哪五种?
易怒、怀恨、毒性猛烈、舌头分叉(两舌)、背叛朋友。
诸比丘,这就是黑蛇的五种过患。
诸比丘,同样地,女人有此五种过患。哪五种?
易怒、怀恨、毒性猛烈、舌头分叉(两舌)、背叛朋友。
在此,诸比丘,女人的'毒性猛烈'是什么呢——诸比丘,女人多数是强烈贪欲的。
在此,诸比丘,女人的'舌头分叉'是什么呢——诸比丘,女人多数是说离间语的。
在此,诸比丘,女人的'背叛朋友'是什么呢——诸比丘,女人多数是不忠贞的(行为不检点的)。
诸比丘,这就是女人的五种过患。" 第十。
长行品第三,终。
其摄颂:
两篇长行经已说,过久住与悭吝经;
两篇亲近家族经,财富经,食经,后二蛇经。
巴利语原版经文
(23) 3. Dīghacārikavaggo
AN.5.221/ 1. Paṭhamadīghacārikasuttaṃ
221. “Pañcime bhikkhave, ādīnavā dīghacārikaṃ anavatthacārikaṃ anuyuttassa viharato. Katame pañca? Assutaṃ na suṇāti, sutaṃ na pariyodāpeti, sutenekaccena avisārado hoti, gāḷhaṃ rogātaṅkaṃ phusati, na ca mittavā hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā dīghacārikaṃ anavatthacārikaṃ anuyuttassa viharato.
“Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā samavatthacāre. Katame pañca? Assutaṃ suṇāti, sutaṃ pariyodāpeti, sutenekaccena visārado hoti, na gāḷhaṃ rogātaṅkaṃ phusati, mittavā ca hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā samavatthacāre”ti. Paṭhamaṃ.
AN.5.222/ 2. Dutiyadīghacārikasuttaṃ
222. “Pañcime bhikkhave, ādīnavā dīghacārikaṃ anavatthacārikaṃ anuyuttassa viharato. Katame pañca? Anadhigataṃ nādhigacchati, adhigatā parihāyati, adhigatenekaccena avisārado hoti, gāḷhaṃ rogātaṅkaṃ phusati, na ca mittavā hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā dīghacārikaṃ anavatthacārikaṃ anuyuttassa viharato.
“Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā samavatthacāre. Katame pañca? Anadhigataṃ adhigacchati, adhigatā na parihāyati, adhigatenekaccena visārado hoti, na gāḷhaṃ rogātaṅkaṃ phusati, mittavā ca hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā samavatthacāre”ti. Dutiyaṃ.
AN.5.223/ 3. Atinivāsasuttaṃ
223. “Pañcime bhikkhave, ādīnavā atinivāse. Katame pañca? Bahubhaṇḍo hoti bahubhaṇḍasannicayo, bahubhesajjo hoti bahubhesajjasannicayo, bahukicco hoti bahukaraṇīyo byatto kiṃkaraṇīyesu, saṃsaṭṭho viharati gahaṭṭhapabbajitehi ananulomikena gihisaṃsaggena, tamhā ca āvāsā pakkamanto sāpekkho pakkamati. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā atinivāse.
“Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā samavatthavāse. Katame pañca? Na bahubhaṇḍo hoti na bahubhaṇḍasannicayo, na bahubhesajjo hoti na bahubhesajjasannicayo, na bahukicco hoti na bahukaraṇīyo na byatto kiṃkaraṇīyesu, asaṃsaṭṭho viharati gahaṭṭhapabbajitehi ananulomikena gihisaṃsaggena, tamhā ca āvāsā pakkamanto anapekkho pakkamati. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā samavatthavāse”ti. Tatiyaṃ.
AN.5.224/ 4. Maccharīsuttaṃ
224. “Pañcime, bhikkhave, ādīnavā atinivāse. Katame pañca? Āvāsamaccharī hoti, kulamaccharī hoti, lābhamaccharī hoti, vaṇṇamaccharī hoti, dhammamaccharī hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā atinivāse.
“Pañcime bhikkhave, ānisaṃsā samavatthavāse. Katame pañca? Na āvāsamaccharī hoti, na kulamaccharī hoti, na lābhamaccharī hoti, na vaṇṇamaccharī hoti, na dhammamaccharī hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā samavatthavāse”ti. Catutthaṃ.
AN.5.225/ 5. Paṭhamakulūpakasuttaṃ
225. “Pañcime, bhikkhave, ādīnavā kulūpake. Katame pañca? Anāmantacāre āpajjati, raho nisajjāya āpajjati, paṭicchanne āsane āpajjati, mātugāmassa uttari chappañcavācāhi dhammaṃ desento āpajjati, kāmasaṅkappabahulo viharati. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā kulūpake”ti. Pañcamaṃ.
AN.5.226/ 6. Dutiyakulūpakasuttaṃ
226. “Pañcime, bhikkhave, ādīnavā kulūpakassa bhikkhuno ativelaṃ kulesu saṃsaṭṭhassa viharato. Katame pañca? Mātugāmassa abhiṇhadassanaṃ, dassane sati saṃsaggo, saṃsagge sati vissāso, vissāse sati otāro, otiṇṇacittassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ – ‘anabhirato vā brahmacariyaṃ carissati aññataraṃ vā saṃkiliṭṭhaṃ āpattiṃ āpajjissati sikkhaṃ vā paccakkhāya hīnāyāvattissati’. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā kulūpakassa bhikkhuno ativelaṃ kulesu saṃsaṭṭhassa viharato”ti. Chaṭṭhaṃ.
AN.5.227/ 7. Bhogasuttaṃ
227. “Pañcime, bhikkhave, ādīnavā bhogesu. Katame pañca? Aggisādhāraṇā bhogā, udakasādhāraṇā bhogā, rājasādhāraṇā bhogā, corasādhāraṇā bhogā, appiyehi dāyādehi sādhāraṇā bhogā. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā bhogesu.
“Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā bhogesu. Katame pañca? Bhoge nissāya attānaṃ sukheti pīṇeti sammā sukhaṃ pariharati, mātāpitaro sukheti pīṇeti sammā sukhaṃ pariharati, puttadāradāsakammakaraporise sukheti pīṇeti sammā sukhaṃ pariharati, mittāmacce sukheti pīṇeti sammā sukhaṃ pariharati, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhāpeti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā bhogesū”ti. Sattamaṃ.
AN.5.228/ 8. Ussūrabhattasuttaṃ
228. “Pañcime bhikkhave, ādīnavā ussūrabhatte kule. Katame pañca? Ye te atithī pāhunā, te na kālena paṭipūjenti; yā tā balipaṭiggāhikā devatā, tā na kālena paṭipūjenti; ye te samaṇabrāhmaṇā ekabhattikā rattūparatā viratā vikālabhojanā, te na kālena paṭipūjenti; dāsakammakaraporisā vimukhā kammaṃ karonti; tāvatakaṃyeva asamayena bhuttaṃ anojavantaṃ hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā ussūrabhatte kule.
“Pañcime, bhikkhave, ānisaṃsā samayabhatte kule. Katame pañca? Ye te atithī pāhunā, te kālena paṭipūjenti; yā tā balipaṭiggāhikā devatā, tā kālena paṭipūjenti; ye te samaṇabrāhmaṇā ekabhattikā rattūparatā viratā vikālabhojanā, te kālena paṭipūjenti; dāsakammakaraporisā avimukhā kammaṃ karonti; tāvatakaṃyeva samayena bhuttaṃ ojavantaṃ hoti. Ime kho, bhikkhave, pañca ānisaṃsā samayabhatte kule”ti. Aṭṭhamaṃ.
AN.5.229/ 9. Paṭhamakaṇhasappasuttaṃ
229. “Pañcime, bhikkhave, ādīnavā kaṇhasappe. Katame pañca? Asuci, duggandho, sabhīru, sappaṭibhayo, mittadubbhī – ime kho, bhikkhave pañca ādīnavā kaṇhasappe. Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcime ādīnavā mātugāme. Katame pañca? Asuci, duggandho, sabhīru, sappaṭibhayo, mittadubbhī– ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā mātugāme”ti. Navamaṃ.
AN.5.230/ 10. Dutiyakaṇhasappasuttaṃ
230. “Pañcime, bhikkhave, ādīnavā kaṇhasappe. Katame pañca? Kodhano, upanāhī, ghoraviso, dujjivho, mittadubbhī – ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā kaṇhasappe.
“Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcime ādīnavā mātugāme. Katame pañca? Kodhano, upanāhī, ghoraviso, dujjivho, mittadubbhī. Tatridaṃ, bhikkhave, mātugāmassa ghoravisatā– yebhuyyena, bhikkhave, mātugāmo tibbarāgo. Tatridaṃ, bhikkhave, mātugāmassa dujjivhatā– yebhuyyena, bhikkhave, mātugāmo pisuṇavāco. Tatridaṃ, bhikkhave, mātugāmassa mittadubbhitā– yebhuyyena bhikkhave, mātugāmo aticārinī. Ime kho, bhikkhave, pañca ādīnavā mātugāme”ti. Dasamaṃ.
Dīghacārikavaggo tatiyo.
Tassuddānaṃ–
Dve dīghacārikā vuttā, atinivāsamaccharī;
Dve ca kulūpakā bhogā, bhattaṃ sappāpare duveti.