相应部35相应56经到62经,断除诸漏经,根除诸漏经,断除随眠经,根除随眠经,遍知一切取经,耗尽一切取经(第一),耗尽一切取经(第二)
56 断除诸漏经(第四经)
"尊者,如何知、如何见,诸漏才能被断除?"(中略)第四经。
57 根除诸漏经(第五经)
"尊者,如何知、如何见,诸漏才能被根除?"(中略)第五经。
58 断除随眠经(第六经)
"(尊者,)如何知、(中略)随眠才能被断除?"(中略)第六经。
59 根除随眠经(第七经)
"(尊者,)如何知、(中略)随眠才能被根除?"
"比丘,对于眼,以无我来知、来见时,随眠就能被根除。(中略)对于耳……对于鼻……对于舌……对于身……对于意……对于法(心所对象)……对于意识……对于意触……凡是以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——对于那些,也以无我来知、来见时,随眠就能被根除。比丘,如此知、如此见,随眠就能被根除。"第七经。
60 遍知一切取经(第八经)
"比丘们,我将为你们说示遍知一切取的法。请你们谛听。
比丘们,什么是遍知一切取的法呢?
以眼和色为缘,生起眼识。三者和合即是触。以触为缘有受。
比丘们,如此观见的多闻圣弟子,对眼生起厌离,对色也生起厌离,对眼识也生起厌离,对眼触也生起厌离,对受也生起厌离。厌离后则离欲;离欲后则解脱;由解脱而了知:'我的取已被遍知。'
以耳和声为缘生起(耳识)……以鼻和香为缘……以舌和味为缘……以身和触为缘……以意和法为缘,生起意识。三者和合即是触。以触为缘有受。
比丘们,如此观见的多闻圣弟子,对意生起厌离,对法也生起厌离,对意识也生起厌离,对意触也生起厌离,对受也生起厌离。厌离后则离欲;离欲后则解脱;由解脱而了知:'我的取已被遍知。'
比丘们,这就是遍知一切取的法。"第八经。
61 耗尽一切取经(第一)(第九经)
"比丘们,我将为你们说示耗尽一切取的法。请你们谛听。
比丘们,什么是耗尽一切取的法呢?
以眼和色为缘,生起眼识。三者和合即是触。以触为缘有受。
比丘们,如此观见的多闻圣弟子,对眼生起厌离,对色也生起厌离,对眼识也生起厌离,对眼触也生起厌离,对受也生起厌离。厌离后则离欲;离欲后则解脱;由解脱而了知:'我的取已被耗尽。'
(中略)以舌和味为缘,生起舌识。(中略)以意和法为缘,生起意识。三者和合即是触。以触为缘有受。
比丘们,如此观见的多闻圣弟子,对意生起厌离,对法也生起厌离,对意识也生起厌离,对意触也生起厌离,对受也生起厌离。厌离后则离欲;离欲后则解脱;由解脱而了知:'我的取已被耗尽。'
比丘们,这就是耗尽一切取的法。"第九经。
62 耗尽一切取经(第二)(第十经)
"比丘们,我将为你们说示耗尽一切取的法。请你们谛听。
比丘们,什么是耗尽一切取的法呢?"
"比丘们,你们认为如何?眼是常的还是无常的?"
"无常的,尊者。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊者。"
"那么,无常的、苦的、变易法的,适合这样去看待吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不是的,尊者。"
"色(中略)……眼识是常的还是无常的?"
"无常的,尊者。"(中略)
"眼触是常的还是无常的?"
"无常的,尊者。"(中略)
"凡以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——那也是常的还是无常的?"
"无常的,尊者。"(中略)
"耳……鼻……舌……身……意……法……意识……意触……凡以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——那也是常的还是无常的?"
"无常的,尊者。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"苦的,尊者。"
"那么,无常的、苦的、变易法的,适合这样去看待吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不是的,尊者。"
"比丘们,如此观见的多闻圣弟子,对眼生起厌离,对色也生起厌离,对眼识也生起厌离,对眼触也生起厌离。凡以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——对此也生起厌离。(中略)对舌也生起厌离,对味也生起厌离,对舌识也生起厌离,对舌触也生起厌离,凡以舌触为缘所生起的(感受)……(中略)对意也生起厌离,对法也生起厌离,对意识也生起厌离,对意触也生起厌离。凡以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——对此也生起厌离。
厌离后则离欲;离欲后则解脱;在解脱时,生起'已解脱'的智慧。他了知:'生已尽,梵行已立,应作已作,不再有此后的存在状态。'
比丘们,这就是耗尽一切取的法。"第十经。
无明品第六(品摄颂)
其摄颂为:
无明与结缚各二,漏说有二;
随眠另有二,遍知二、耗尽(二)。
以此称为此品。
巴利语原版经文
SN.35.56/(4). Āsavapahānasuttaṃ
56. “Kathaṃ nu kho, bhante, jānato, kathaṃ passato āsavā pahīyantī”ti …pe…. Catutthaṃ.
SN.35.57/(5). Āsavasamugghātasuttaṃ
57. “Kathaṃ nu kho, bhante, jānato, kathaṃ passato āsavā samugghātaṃ gacchantī”ti …pe… Pañcamaṃ.
SN.35.58/(6). Anusayapahānasuttaṃ
58. “Kathaṃ nu kho …pe… anusayā pahīyantī”ti …pe…. Chaṭṭhaṃ.
SN.35.59/(7). Anusayasamugghātasuttaṃ
59. “Kathaṃ nu kho …pe… anusayā samugghātaṃ gacchantī”ti? “Cakkhuṃ kho, bhikkhu, anattato jānato passato anusayā samugghātaṃ gacchanti …pe… sotaṃ… ghānaṃ… jivhaṃ… kāyaṃ… manaṃ… dhamme… manoviññāṇaṃ… manosamphassaṃ… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi anattato jānato passato anusayā samugghātaṃ gacchanti. Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato anusayā samugghātaṃ gacchantī”ti. Sattamaṃ.
SN.35.60/(8). Sabbupādānapariññāsuttaṃ
60. “Sabbupādānapariññāya vo, bhikkhave, dhammaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamo ca, bhikkhave, sabbupādānapariññāya dhammo? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ. Tiṇṇaṃ saṅgati phasso. Phassapaccayā vedanā. Evaṃ passaṃ bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariññātaṃ me upādānan’ti pajānāti. Sotañca paṭicca sadde ca uppajjati… ghānañca paṭicca gandhe ca… jivhañca paṭicca rase ca… kāyañca paṭicca phoṭṭhabbe ca… manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ. Tiṇṇaṃ saṅgati phasso. Phassapaccayā vedanā. Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako manasmimpi nibbindati dhammesupi nibbindati, manoviññāṇepi nibbindati, manosamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariññātaṃ me upādānan’ti pajānāti. Ayaṃ kho, bhikkhave, sabbupādānapariññāya dhammo”ti. Aṭṭhamaṃ.
SN.35.61/(9). Paṭhamasabbupādānapariyādānasuttaṃ
61. “Sabbupādānapariyādānāya vo, bhikkhave, dhammaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamo ca, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo? Cakkhuñca paṭicca rūpe ca uppajjati cakkhuviññāṇaṃ. Tiṇṇaṃ saṅgati phasso. Phassapaccayā vedanā. Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariyādinnaṃ me upādānan’ti pajānāti …pe… jivhañca paṭicca rase ca uppajjati jivhāviññāṇaṃ …pe… manañca paṭicca dhamme ca uppajjati manoviññāṇaṃ. Tiṇṇaṃ saṅgati phasso. Phassapaccayā vedanā. Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako manasmimpi nibbindati, dhammesupi nibbindati, manoviññāṇepi nibbindati manosamphassepi nibbindati, vedanāyapi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimokkhā ‘pariyādinnaṃ me upādānan’ti pajānāti. Ayaṃ kho, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo”ti. Navamaṃ.
SN.35.62/(10). Dutiyasabbupādānapariyādānasuttaṃ
62. “Sabbupādānapariyādānāya vo, bhikkhave, dhammaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha Katamo ca, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo”?
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, cakkhu niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ, bhante”.
“Rūpā …pe… cakkhuviññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante …”pe….
“Cakkhusamphasso nicco vā anicco vā”ti?
“Anicco, bhante …”pe….
“Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante …”pe….
“Sotaṃ… ghānaṃ… jivhā… kāyo… mano… dhammā… manoviññāṇaṃ… manosamphasso… yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ, bhante”.
“Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati. Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati …pe… jivhāyapi nibbindati, rasesupi nibbindati, jivhāviññāṇepi nibbindati, jivhāsamphassepi nibbindati, yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati …pe… manasmimpi nibbindati, dhammesupi nibbindati, manoviññāṇepi nibbindati, manosamphassepi nibbindati. Yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Ayaṃ kho, bhikkhave, sabbupādānapariyādānāya dhammo”ti. Dasamaṃ.
Avijjāvaggo chaṭṭho.
Tassuddānaṃ–
Avijjā saṃyojanā dve, āsavena duve vuttā;
Anusayā apare dve, pariññā dve pariyādinnaṃ.
Vaggo tena pavuccatīti.