相应部35相应31经到32经,第一适合根除一切思量经,第二适合根除一切思量经
31 第一适合根除一切思量经
第九
"比丘们,我将为你们教导适合根除一切思量(虚妄计较与认定)的修行之道。你们谛听。
比丘们,什么是适合根除一切思量的修行之道呢?
在此,比丘们,比丘不思量眼(不把眼当作真实实体来衡量),不在眼中思量,不从眼出发来思量,不思量‘眼是我的’。
不思量色,(中略)不思量眼识,不思量眼触。
凡是以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——对此也不思量,不在其中思量,不从其出发来思量,不思量‘那是我的’。
比丘们,因为凡是所思量的,在其中思量的,从其出发来思量的,思量‘那是我的’的——那就变成了另一个样子(变易败坏了)。世间执著于有(存在),处于变异之中,却只欢喜有。
(中略——此处省略耳、鼻、身三根及其对应的声、香、触等的相同内容)
不思量舌,不在舌中思量,不从舌出发来思量,不思量‘舌是我的’。
不思量味,(中略)不思量舌识,不思量舌触。
凡是以舌触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——对此也不思量,不在其中思量,不从其出发来思量,不思量‘那是我的’。
比丘们,因为凡是所思量的,在其中思量的,从其出发来思量的,思量‘那是我的’的——那就变成了另一个样子。世间执著于有,处于变异之中,却只欢喜有。
(中略——此处省略意根对应内容前面的耳、鼻、身)
不思量意,不在意中思量,不从意出发来思量,不思量‘意是我的’。
不思量法(心所缘的对象),(中略)不思量意识,不思量意触。
凡是以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——对此也不思量,不在其中思量,不从其出发来思量,不思量‘那是我的’。
比丘们,因为凡是所思量的,在其中思量的,从其出发来思量的,思量‘那是我的’的——那就变成了另一个样子。世间执著于有,处于变异之中,却只欢喜有。
比丘们,凡是有蕴、界、处的范围——对此也不思量,不在其中思量,不从其出发来思量,不思量‘那是我的’。
他这样不思量时,就不执取世间任何事物;不执取时,就不恐惧焦虑;不恐惧焦虑时,自己便证得涅槃。他了知:‘生已灭尽,梵行已立,应做已做,不再有此后的轮回状态。’
比丘们,这就是适合根除一切思量的修行之道。"
第九(经完)。
32 第二适合根除一切思量经
第十
"比丘们,我将为你们教导适合根除一切思量的修行之道。你们谛听。
比丘们,什么是适合根除一切思量的修行之道呢?
比丘们,你们认为如何——眼是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"是苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易之法,适合这样去思量看待它吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不,尊师,不适合。"
"色(中略)……眼识……眼触,是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"(中略)
"凡是以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——那是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"是苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易之法,适合这样去思量看待它吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不,尊师,不适合。"
(中略——此处省略耳、鼻、身三根及其对应内容)
"舌是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"(中略)
"味……舌识……舌触……(中略)凡是以舌触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——那是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"
(中略——此处省略耳、鼻、身的相同内容)
"法(心所缘的对象)……意识……意触,是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"
"凡是以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——那是常的还是无常的?"
"是无常的,尊师。"
"那么,无常的是苦的还是乐的?"
"是苦的,尊师。"
"那么,无常的、苦的、变易之法,适合这样去思量看待它吗——'这是我的,这是我,这是我的自我'?"
"不,尊师,不适合。"
"比丘们,这样看时,已闻法的圣弟子对眼厌离,对色厌离,对眼识厌离,对眼触厌离。凡是以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——对此也厌离。
(中略——此处省略耳、鼻、身的相同内容)
对舌也厌离,对味也厌离,(中略)凡是以舌触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——对此也厌离。
对意也厌离,对法也厌离,对意识也厌离,对意触也厌离。凡是以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、还是不苦不乐受——对此也厌离。
厌离时,就离欲(远离贪染);因离欲而解脱;解脱时,就有'已解脱'的智慧。他了知:'生已灭尽,梵行已立,应做已做,不再有此后的轮回状态。'
比丘们,这就是适合根除一切思量的修行之道。"
第十(经完)。
一切品第三(完)。
该品的摄颂:
一切(经)与二部舍断(经),遍知(经)另外二部;
燃烧(经)与极其沉重(经),适合之二(经)与根除之二(经)。
以此称此品。
巴利语原版经文
SN.35.31/(9). Paṭhamasamugghātasappāyasuttaṃ
31. “Sabbamaññitasamugghātasappāyaṃ vo, bhikkhave, paṭipadaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamā ca sā, bhikkhave, sabbamaññitasamugghātasappāyā paṭipadā? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhuṃ na maññati, cakkhusmiṃ na maññati, cakkhuto na maññati, cakkhuṃ meti na maññati. Rūpe na maññati …pe… cakkhuviññāṇaṃ na maññati, cakkhusamphassaṃ na maññati, yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññati, tasmimpi na maññati, tatopi na maññati, taṃ meti na maññati. Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavamevābhinandati …pe… jivhaṃ na maññati, jivhāya na maññati, jivhāto na maññati, jivhā meti na maññati. Rase na maññati …pe… jivhāviññāṇaṃ na maññati, jivhāsamphassaṃ na maññati. Yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññati, tasmimpi na maññati, tatopi na maññati, taṃ meti na maññati. Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavamevābhinandati …pe… manaṃ na maññati, manasmiṃ na maññati, manato na maññati, mano meti na maññati. Dhamme na maññati …pe… manoviññāṇaṃ na maññati, manosamphassaṃ na maññati. Yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi na maññati, tasmimpi na maññati, tatopi na maññati, taṃ meti na maññati. Yañhi, bhikkhave, maññati, yasmiṃ maññati, yato maññati, yaṃ meti maññati, tato taṃ hoti aññathā. Aññathābhāvī bhavasatto loko bhavamevābhinandati. Yāvatā, bhikkhave, khandhadhātu-āyatanaṃ tampi na maññati, tasmimpi na maññati, tatopi na maññati, taṃ meti na maññati. So evaṃ amaññamāno na ca kiñci loke upādiyati. Anupādiyaṃ na paritassati. Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti Ayaṃ kho sā, bhikkhave, sabbamaññitasamugghātasappāyā paṭipadā”ti. Navamaṃ.
SN.35.32/(10). Dutiyasamugghātasappāyasuttaṃ
32. “Sabbamaññitasamugghātasappāyaṃ vo, bhikkhave, paṭipadaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamā ca sā, bhikkhave, sabbamaññitasamugghātasappāyā paṭipadā?
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, cakkhuṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ bhante”.
“Rūpā …pe… cakkhuviññāṇaṃ… cakkhusamphasso nicco vā anicco vā”ti?
“Anicco, bhante …”pe….
“Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ, bhante …”pe….
“Jivhā niccā vā aniccā vā”ti?
“Aniccā bhante …”pe….
“Rasā… jivhāviññāṇaṃ… jivhāsamphasso …pe… yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante …”pe… dhammā… manoviññāṇaṃ… manosamphasso nicco vā anicco vāti?
“Anicco, bhante”.
“Yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
“Aniccaṃ, bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
“Dukkhaṃ bhante”.
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
“No hetaṃ, bhante”.
“Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako cakkhusmimpi nibbindati, rūpesupi nibbindati, cakkhuviññāṇepi nibbindati, cakkhusamphassepi nibbindati. Yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati …pe… jivhāyapi nibbindati, rasesupi …pe… yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. Manasmimpi nibbindati, dhammesupi nibbindati, manoviññāṇepi nibbindati, manosamphassepi nibbindati. Yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati; vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti Ayaṃ kho sā, bhikkhave, sabbamaññitasamugghātasappāyā paṭipadā”ti. Dasamaṃ.
Sabbavaggo tatiyo.
Tassuddānaṃ–
Sabbañca dvepi pahānā, parijānāpare duve;
Ādittaṃ addhabhūtañca, sāruppā dve ca sappāyā.
Vaggo tena pavuccatīti.