相应部35相应19经到24经,第一欢喜经,第二欢喜经,第一苦之生起经,第二苦之生起经,一切经,舍断经
相应部35相应19经到24经,第一欢喜经,第二欢喜经,第一苦之生起经,第二苦之生起经,一切经,舍断经
19 第一欢喜经(第七经)
"比丘们,凡是欢喜眼的人,他就是在欢喜苦。凡是欢喜苦的人,我说他没有从苦中解脱。凡是欢喜耳的人,(中略)……凡是欢喜鼻的人,(中略)……凡是欢喜舌的人,他就是在欢喜苦。凡是欢喜苦的人,我说他没有从苦中解脱。凡是欢喜身的人,(中略)……凡是欢喜意的人,他就是在欢喜苦。凡是欢喜苦的人,我说他没有从苦中解脱。"
"比丘们,凡是不欢喜眼的人,他就不是在欢喜苦。凡是不欢喜苦的人,我说他从苦中解脱了。凡是不欢喜耳的人,(中略)……凡是不欢喜鼻的人,(中略)……凡是不欢喜舌的人,他就不是在欢喜苦。凡是不欢喜苦的人,我说他从苦中解脱了。凡是不欢喜身的人,(中略)……凡是不欢喜意的人,他就不是在欢喜苦。凡是不欢喜苦的人,我说他从苦中解脱了。"
第七经终。
20 第二欢喜经(第八经)
"比丘们,凡是欢喜色的人,他就是在欢喜苦。凡是欢喜苦的人,我说他没有从苦中解脱。凡是欢喜声的人,(中略)……气味……味道……触所缘……凡是欢喜法(心所对象)的人,他就是在欢喜苦。凡是欢喜苦的人,我说他没有从苦中解脱。"
"比丘们,凡是不欢喜色的人,他就不是在欢喜苦。凡是不欢喜苦的人,我说他从苦中解脱了。凡是不欢喜声的人,(中略)……气味……味道……触所缘……凡是不欢喜法的人,他就不是在欢喜苦。凡是不欢喜苦的人,我说他从苦中解脱了。"
第八经终。
21 第一苦之生起经(第九经)
"比丘们,眼的生起、存续、产生、显现,就是苦的生起、疾病的存续、老死的显现。耳的……(中略)……鼻的……舌的……身的……意的生起、存续、产生、显现,就是苦的生起、疾病的存续、老死的显现。"
"比丘们,眼的灭尽、止息、消失,就是苦的灭尽、疾病的止息、老死的消失。耳的……鼻的……舌的……身的……意的灭尽、止息、消失,就是苦的灭尽、疾病的止息、老死的消失。"
第九经终。
22 第二苦之生起经(第十经)
"比丘们,色的生起、存续、产生、显现,就是苦的生起、疾病的存续、老死的显现。声的……(中略)……气味的……味道的……触所缘的……法的生起、存续、产生、显现,就是苦的生起、疾病的存续、老死的显现。"
"比丘们,色的灭尽、止息、消失,就是苦的灭尽、疾病的止息、老死的消失。声的……(中略)……气味的……味道的……触所缘的……法的灭尽、止息、消失,就是苦的灭尽、疾病的止息、老死的消失。"
第十经终。
双品第二终。
其摄颂为:
以正觉说了两经,以味乐又说了两经;
以"非此"说了两经,以欢喜又说了两经;
以生起说了两经,此品因此而得名。
第三 一切品
23 一切经(第一经)
舍卫城因缘。"比丘们,我将为你们教导'一切'。请你们聆听。比丘们,什么是'一切'呢?即眼与色,耳与声,鼻与气味,舌与味道,身与触所缘,意与法——比丘们,这就叫做'一切'。比丘们,如果有人这样说:'我要否定这个一切,另外施设另一个一切。'那么他只不过是说空话而已;若被追问,他将无法回答,而且还会陷入更大的困扰。那是什么原因呢?比丘们,因为那超出了(认知的)范围。"
第一经终。
24 舍断经(第二经)
"比丘们,我将为你们教导舍断一切之法。请你们聆听。比丘们,什么是舍断一切之法呢?比丘们,眼应当被舍断,色应当被舍断,眼识应当被舍断,眼触应当被舍断,凡是以眼触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——也应当被舍断。(中略)……凡是以耳触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——也应当被舍断……凡是以鼻触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——也应当被舍断。舌应当被舍断,味道应当被舍断,舌识应当被舍断,舌触应当被舍断,凡是以舌触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——也应当被舍断。身应当被舍断……意应当被舍断,法应当被舍断,意识应当被舍断,意触应当被舍断,凡是以意触为缘所生起的感受——无论是乐受、苦受、或不苦不乐受——也应当被舍断。比丘们,这就是舍断一切之法。"
第二经终。
巴利语原版经文
SN.35.19/(7). Paṭhamābhinandasuttaṃ
19. “Yo bhikkhave, cakkhuṃ abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmāti vadāmi. Yo sotaṃ …pe… yo ghānaṃ …pe… yo jivhaṃ abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmāti vadāmi. Yo kāyaṃ …pe… yo manaṃ abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmā”ti vadāmi.
“Yo ca kho, bhikkhave, cakkhuṃ nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmāti vadāmi. Yo sotaṃ …pe… yo ghānaṃ …pe… yo jivhaṃ nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmāti vadāmi. Yo kāyaṃ …pe… yo manaṃ nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmā”ti vadāmi. Sattamaṃ.
SN.35.20/(8). Dutiyābhinandasuttaṃ
20. “Yo, bhikkhave, rūpe abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmāti vadāmi. Yo sadde …pe… gandhe… rase… phoṭṭhabbe… dhamme abhinandati, dukkhaṃ so abhinandati. Yo dukkhaṃ abhinandati, aparimutto so dukkhasmā”ti vadāmi.
“Yo ca kho, bhikkhave, rūpe nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmāti vadāmi Yo sadde …pe… gandhe… rase… phoṭṭhabbe… dhamme nābhinandati, dukkhaṃ so nābhinandati. Yo dukkhaṃ nābhinandati, parimutto so dukkhasmā”ti vadāmi. Aṭṭhamaṃ.
SN.35.21/(9). Paṭhamadukkhuppādasuttaṃ
21. “Yo bhikkhave, cakkhussa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo sotassa …pe… yo ghānassa… yo jivhāya… yo kāyassa… yo manassa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo.
“Yo ca kho, bhikkhave, cakkhussa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo. Yo sotassa… yo ghānassa… yo jivhāya… yo kāyassa… yo manassa nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. Navamaṃ.
SN.35.22/(10). Dutiyadukkhuppādasuttaṃ
22. “Yo, bhikkhave, rūpānaṃ uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. Yo saddānaṃ …pe… yo gandhānaṃ… yo rasānaṃ… yo phoṭṭhabbānaṃ… yo dhammānaṃ uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo.
“Yo ca kho, bhikkhave, rūpānaṃ nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo. Yo saddānaṃ …pe… yo gandhānaṃ… yo rasānaṃ… yo phoṭṭhabbānaṃ… yo dhammānaṃ nirodho vūpasamo atthaṅgamo, dukkhasseso nirodho, rogānaṃ vūpasamo, jarāmaraṇassa atthaṅgamo”ti. Dasamaṃ.
Yamakavaggo dutiyo.
Tassuddānaṃ–
Sambodhena duve vuttā, assādena apare duve;
No cetena duve vuttā, abhinandena apare duve.
Uppādena duve vuttā, vaggo tena pavuccatīti.
3. Sabbavaggo
SN.35.23/(1). Sabbasuttaṃ
23. Sāvatthinidānaṃ “Sabbaṃ vo, bhikkhave, desessāmi. Taṃ suṇātha. Kiñca, bhikkhave, sabbaṃ? Cakkhuñceva rūpā ca, sotañca saddā ca, ghānañca gandhā ca, jivhā ca rasā ca, kāyo ca phoṭṭhabbā ca, mano ca dhammā ca– idaṃ vuccati, bhikkhave, sabbaṃ. Yo, bhikkhave, evaṃ vadeyya– ‘ahametaṃ sabbaṃ paccakkhāya aññaṃ sabbaṃ paññāpessāmī’ti, tassa vācāvatthukamevassa; puṭṭho ca na sampāyeyya, uttariñca vighātaṃ āpajjeyya. Taṃ kissa hetu? Yathā taṃ, bhikkhave, avisayasmin”ti. Paṭhamaṃ.
SN.35.24/(2). Pahānasuttaṃ
24. “Sabbappahānāya vo, bhikkhave, dhammaṃ desessāmi. Taṃ suṇātha. Katamo ca, bhikkhave, sabbappahānāya dhammo? Cakkhuṃ, bhikkhave, pahātabbaṃ, rūpā pahātabbā, cakkhuviññāṇaṃ pahātabbaṃ, cakkhusamphasso pahātabbo yampidaṃ cakkhusamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi pahātabbaṃ …pe… yampidaṃ sotasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi pahātabbaṃ… yampidaṃ ghānasamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi pahātabbaṃ. Jivhā pahātabbā, rasā pahātabbā, jivhāviññāṇaṃ pahātabbaṃ, jivhāsamphasso pahātabbo, yampidaṃ jivhāsamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi pahātabbaṃ. Kāyo pahātabbo… mano pahātabbo, dhammā pahātabbā, manoviññāṇaṃ pahātabbaṃ, manosamphasso pahātabbo, yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi pahātabbaṃ. Ayaṃ kho, bhikkhave, sabbappahānāya dhammo”ti. Dutiyaṃ.