相应部35相应7经到12经,内无常过去未来经,内苦过去未来经,内无我过去未来经,外无常过去未来经,外苦过去未来经,外无我过去未来经
7 第七经:内无常过去未来经
"比丘们,过去和未来的眼是无常的;更何况现在的(眼)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的眼不再顾念;对未来的眼不欢喜;对现在的眼,走向厌离、离贪、灭尽。
耳是无常的……(中略)鼻是无常的……(中略)
舌是无常的,过去和未来的(舌是无常的);更何况现在的(舌)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的舌不再顾念;对未来的舌不欢喜;对现在的舌,走向厌离、离贪、灭尽。
身是无常的……(中略)
意是无常的,过去和未来的(意是无常的);更何况现在的(意)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的意不再顾念;对未来的意不欢喜;对现在的意,走向厌离、离贪、灭尽。"
第七经终。
8 第八经:内苦过去未来经
"比丘们,过去和未来的眼是苦的;更何况现在的(眼)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的眼不再顾念;对未来的眼不欢喜;对现在的眼,走向厌离、离贪、灭尽。
耳是苦的……(中略)鼻是苦的……(中略)
舌是苦的,过去和未来的(舌是苦的);更何况现在的(舌)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的舌不再顾念;对未来的舌不欢喜;对现在的舌,走向厌离、离贪、灭尽。
身是苦的……(中略)
意是苦的,过去和未来的(意是苦的);更何况现在的(意)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的意不再顾念;对未来的意不欢喜;对现在的意,走向厌离、离贪、灭尽。"
第八经终。
9 第九经:内无我过去未来经
"比丘们,过去和未来的眼是无我的;更何况现在的(眼)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的眼不再顾念;对未来的眼不欢喜;对现在的眼,走向厌离、离贪、灭尽。
耳是无我的……(中略)鼻是无我的……(中略)
舌是无我的,过去和未来的(舌是无我的);更何况现在的(舌)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的舌不再顾念;对未来的舌不欢喜;对现在的舌,走向厌离、离贪、灭尽。
身是无我的……(中略)
意是无我的,过去和未来的(意是无我的);更何况现在的(意)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的意不再顾念;对未来的意不欢喜;对现在的意,走向厌离、离贪、灭尽。"
第九经终。
10 第十经:外无常过去未来经
"比丘们,过去和未来的色(色尘)是无常的;更何况现在的(色)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的色不再顾念;对未来的色不欢喜;对现在的色,走向厌离、离贪、灭尽。
声……香……味……触……
法(法尘)是无常的,过去和未来的(法是无常的);更何况现在的(法)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的法不再顾念;对未来的法不欢喜;对现在的法,走向厌离、离贪、灭尽。"
第十经终。
11 第十一经:外苦过去未来经
"比丘们,过去和未来的色(色尘)是苦的;更何况现在的(色)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的色不再顾念;对未来的色不欢喜;对现在的色,走向厌离、离贪、灭尽。"
……(中略)【声、香、味、触、法同样以苦来说明,内容与第十经结构相同,只是将"无常"替换为"苦"。】
第十一经终。
12 第十二经:外无我过去未来经
"比丘们,过去和未来的色(色尘)是无我的;更何况现在的(色)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的色不再顾念;对未来的色不欢喜;对现在的色,走向厌离、离贪、灭尽。
声……香……味……触……
法(法尘)是无我的,过去和未来的(法是无我的);更何况现在的(法)呢!比丘们,多闻的圣弟子如此看待时,对过去的法不再顾念;对未来的法不欢喜;对现在的法,走向厌离、离贪、灭尽。"
第十二经终。
无常品第一(终)。
其摄颂:
无常、苦、无我三者,各分内与外;
以过去未来无常等三(特征)而说,那些各以内与外(来分别)。
巴利语原版经文
SN.35.7/(7). Ajjhattāniccātītānāgatasuttaṃ
7. “Cakkhuṃ bhikkhave, aniccaṃ atītānāgataṃ; ko pana vādo paccuppannassa! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ cakkhusmiṃ anapekkho hoti; anāgataṃ cakkhuṃ nābhinandati; paccuppannassa cakkhussa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Sotaṃ aniccaṃ… ghānaṃ aniccaṃ… jivhā aniccā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannāya! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītāya jivhāya anapekkho hoti; anāgataṃ jivhaṃ nābhinandati; paccuppannāya jivhāya nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Kāyo anicco …pe… mano anicco atītānāgato; ko pana vādo paccuppannassa! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ manasmiṃ anapekkho hoti; anāgataṃ manaṃ nābhinandati; paccuppannassa manassa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hotī”ti. Sattamaṃ.
SN.35.8/(8). Ajjhattadukkhātītānāgatasuttaṃ
8. “Cakkhuṃ bhikkhave, dukkhaṃ atītānāgataṃ; ko pana vādo paccuppannassa! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ cakkhusmiṃ anapekkho hoti; anāgataṃ cakkhuṃ nābhinandati; paccuppannassa cakkhussa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Sotaṃ dukkhaṃ …pe… ghānaṃ dukkhaṃ …pe… jivhā dukkhā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannāya! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītāya jivhāya anapekkho hoti; anāgataṃ jivhaṃ nābhinandati; paccuppannāya jivhāya nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Kāyo dukkho …pe… mano dukkho atītānāgato; ko pana vādo paccuppannassa! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ manasmiṃ anapekkho hoti; anāgataṃ manaṃ nābhinandati; paccuppannassa manassa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hotī”ti. Aṭṭhamaṃ.
SN.35.9/(9). Ajjhattānattātītānāgatasuttaṃ
9. “Cakkhuṃ bhikkhave, anattā atītānāgataṃ; ko pana vādo paccuppannassa! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ cakkhusmiṃ anapekkho hoti; anāgataṃ cakkhuṃ nābhinandati; paccuppannassa cakkhussa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Sotaṃ anattā …pe… ghānaṃ anattā …pe… jivhā anattā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannāya! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītāya jivhāya anapekkho hoti; anāgataṃ jivhaṃ nābhinandati; paccuppannāya jivhāya nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Kāyo anattā …pe… mano anattā atītānāgato; ko pana vādo paccuppannassa! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītasmiṃ manasmiṃ anapekkho hoti; anāgataṃ manaṃ nābhinandati; paccuppannassa manassa nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hotī”ti. Navamaṃ.
SN.35.10/(10). Bāhirāniccātītānāgatasuttaṃ
10. “Rūpā bhikkhave, aniccā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannānaṃ! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītesu rūpesu anapekkho hoti; anāgate rūpe nābhinandati; paccuppannānaṃ rūpānaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Saddā… gandhā… rasā… phoṭṭhabbā… dhammā aniccā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannānaṃ! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītesu dhammesu anapekkho hoti; anāgate dhamme nābhinandati; paccuppannānaṃ dhammānaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hotī”ti. Dasamaṃ.
SN.35.11/(11). Bāhiradukkhātītānāgatasuttaṃ
11. “Rūpā, bhikkhave, dukkhā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannānaṃ! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītesu rūpesu anapekkho hoti; anāgate rūpe nābhinandati paccuppannānaṃ rūpānaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hotī”ti …pe. . Ekādasamaṃ.
SN.35.12/(12). Bāhirānattātītānāgatasuttaṃ
12. “Rūpā, bhikkhave, anattā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannānaṃ! Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako atītesu rūpesu anapekkho hoti; anāgate rūpe nābhinandati; paccuppannānaṃ rūpānaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti. Saddā… gandhā… rasā… phoṭṭhabbā… dhammā anattā atītānāgatā; ko pana vādo paccuppannānaṃ! Evaṃ passaṃ, bhikkhave sutavā ariyasāvako atītesu dhammesu anapekkho hoti; anāgate dhamme nābhinandati; paccuppannānaṃ dhammānaṃ nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hotī”ti. Dvādasamaṃ.
Aniccavaggo paṭhamo.
Tassuddānaṃ–
Aniccaṃ dukkhaṃ anattā ca, tayo ajjhattabāhirā;
Yadaniccena tayo vuttā, te te ajjhattabāhirāti.