相应部27相应6经到10经, 28相应1经,想经,思经,渴爱经,界经,蕴经,离生经
6 想经
舍卫城因缘。
"比丘们,对色想的欲贪,这是心的随烦恼。对声想的……对香想的……对味想的……对触想的……对法想的欲贪,这是心的随烦恼。比丘们,当比丘在这六处上的心的随烦恼被舍断时……(中略)……对于应以证智证得的诸法。"
第六经。
7 思经
舍卫城因缘。
"比丘们,对色思的欲贪,这是心的随烦恼。对声思的……对香思的……对味思的……对触思的……对法思的欲贪,这是心的随烦恼。比丘们,当比丘在这六处上的心的随烦恼被舍断时……(中略)……对于应以证智证得的诸法。"
第七经。
8 渴爱经
舍卫城因缘。
"比丘们,对色渴爱的欲贪,这是心的随烦恼。对声渴爱的……对香渴爱的……对味渴爱的……对触渴爱的……对法渴爱的欲贪,这是心的随烦恼。比丘们,当比丘在这六处上的心的随烦恼被舍断时……(中略)……对于应以证智证得的诸法。"
第八经。
9 界经
舍卫城因缘。
"比丘们,对地界的欲贪,这是心的随烦恼。对水界的……对火界的……对风界的……对空界的……对识界的欲贪,这是心的随烦恼。比丘们,当比丘在这六处上的心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离所熏修的心,被认为是适合作业的,对于应以证智证得的诸法。"
第九经。
10 蕴经
舍卫城因缘。
"比丘们,对色的欲贪,这是心的随烦恼。……(中略)……对识的欲贪,这是心的随烦恼。比丘们,当比丘在这五处上的心的随烦恼被舍断时,他的心便倾向于出离。以出离所熏修的心,被认为是适合作业的,对于应以证智证得的诸法。"
第十经。
烦恼相应完毕。
其摄颂为:
眼、色与识,触以及受,
想与思、渴爱,界与蕴,共十经。
28.(7). 舍利弗相应
1 离生经
有一次,尊者舍利弗住在舍卫城祇树给孤独园。
那时,尊者舍利弗在上午时分穿好衣服,持钵与袈裟,进入舍卫城托钵。在舍卫城托钵行乞后,食后从托钵处返回,前往盲者林作日间禅坐。进入盲者林后,在某棵树下坐下作日间禅坐。
那时,尊者舍利弗在傍晚时分从独处禅修中起来,前往祇树给孤独园。尊者阿难远远地看见尊者舍利弗走来。看见后,对尊者舍利弗说:
"舍利弗贤友,你的诸根实在明净,面色清净洁白。尊者舍利弗今日以什么住处而住呢?"
"贤友,在这里,我离开欲,离开不善法,进入并安住于有寻有伺、由远离所生的喜乐的初禅。贤友,我并没有这样想:'我正在进入初禅',或者'我已进入初禅',或者'我已从初禅出定'。"
"那确实是因为尊者舍利弗长久以来已经善加根除了'我作'、'我所作'及慢的随眠。因此尊者舍利弗才不会这样想:'我正在进入初禅',或者'我已进入初禅',或者'我已从初禅出定'。"
第一经。
巴利语原版经文
SN.27.6. Saññāsuttaṃ
327. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, rūpasaññāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddasaññāya… yo gandhasaññāya… yo rasasaññāya… yo phoṭṭhabbasaññāya… yo dhammasaññāya chandarāgo, cittasseso upakkileso Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Chaṭṭhaṃ.
SN.27.7. Sañcetanāsuttaṃ
328. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, rūpasañcetanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddasañcetanāya… yo gandhasañcetanāya… yo rasasañcetanāya… yo phoṭṭhabbasañcetanāya… yo dhammasañcetanāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Sattamaṃ.
SN.27.8. Taṇhāsuttaṃ
329. Sāvatthinidānaṃ “Yo, bhikkhave, rūpataṇhāya chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo saddataṇhāya… yo gandhataṇhāya… yo rasataṇhāya… yo phoṭṭhabbataṇhāya… yo dhammataṇhāya chandarāgo cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno …pe… abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Aṭṭhamaṃ.
SN.27.9. Dhātusuttaṃ
330. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, pathavīdhātuyā chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yo āpodhātuyā… yo tejodhātuyā… yo vāyodhātuyā… yo ākāsadhātuyā… yo viññāṇadhātuyā chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Navamaṃ.
SN.27.10. Khandhasuttaṃ
331. Sāvatthinidānaṃ. “Yo, bhikkhave, rūpasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso …pe… yo viññāṇasmiṃ chandarāgo, cittasseso upakkileso. Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu pañcasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū”ti. Dasamaṃ.
Kilesasaṃyuttaṃ samattaṃ.
Tassuddānaṃ–
Cakkhu rūpañca viññāṇaṃ, phasso ca vedanāya ca;
Saññā ca cetanā taṇhā, dhātu khandhena te dasāti.
28.(7). Sāriputtasaṃyuttaṃ
SN.28.1. Vivekajasuttaṃ
332. Ekaṃ samayaṃ āyasmā sāriputto sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Atha kho āyasmā sāriputto pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya sāvatthiṃ piṇḍāya pāvisi. Sāvatthiyaṃ piṇḍāya caritvā pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto yena andhavanaṃ tenupasaṅkami divāvihārāya. Andhavanaṃ ajjhogāhetvā aññatarasmiṃ rukkhamūle divāvihāraṃ nisīdi.
Atha kho āyasmā sāriputto sāyanhasamayaṃ paṭisallānā vuṭṭhito yena jetavanaṃ anāthapiṇḍikassa ārāmo tenupasaṅkami. Addasā kho āyasmā ānando āyasmantaṃ sāriputtaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvāna āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca– “vippasannāni kho te, āvuso sāriputta, indriyāni; parisuddho mukhavaṇṇo pariyodāto. Katamenāyasmā sāriputto ajja vihārena vihāsī”ti?
“Idhāhaṃ, āvuso, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharāmi. Tassa mayhaṃ, āvuso, na evaṃ hoti– ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmī’ti vā ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpanno’ti vā ‘ahaṃ paṭhamā jhānā vuṭṭhito’ti vā”ti. “Tathā hi panāyasmato sāriputtassa dīgharattaṃ ahaṅkāramamaṅkāramānānusayā susamūhatā. Tasmā āyasmato sāriputtassa na evaṃ hoti– ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpajjāmī’ti vā ‘ahaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ samāpanno’ti vā ‘ahaṃ paṭhamā jhānā vuṭṭhito’ti vā”ti. Paṭhamaṃ.