第一千三百七十章 第一转轮经,第二转轮经,法王经 增支部5集131经到133经

(14) 4. 王品


131 第一转轮经


"比丘们,具足五支的转轮王,以正法转动轮宝;那轮宝是任何身为人类的敌对有情所不能逆转的。


"哪五支呢?比丘们,在此,转轮王是知义者,知法者,知量者,知时者,知众者。比丘们,具足这五支的转轮王,以正法转动轮宝;那轮宝是任何身为人类的敌对有情所不能逆转的。


"比丘们,同样地,具足五法的如来、阿罗汉、正等觉者,以正法转动无上法轮;那法轮是任何沙门、或婆罗门、或天、或魔、或梵天、或世间任何者所不能逆转的。


"哪五法呢?比丘们,在此,如来、阿罗汉、正等觉者是知义者,知法者,知量者,知时者,知众者。比丘们,具足这五法的如来、阿罗汉、正等觉者,以正法转动无上法轮;那法轮是任何沙门、或婆罗门、或天、或魔、或梵天、或世间任何者所不能逆转的。" 第一。


132 第二转轮经


"比丘们,具足五支的转轮王的长子,以正法随转父亲所转的轮宝;那轮宝是任何身为人类的敌对有情所不能逆转的。


"哪五支呢?比丘们,在此,转轮王的长子是知义者,知法者,知量者,知时者,知众者。比丘们,具足这五支的转轮王的长子,以正法随转父亲所转的轮宝;那轮宝是任何身为人类的敌对有情所不能逆转的。


"比丘们,同样地,具足五法的舍利弗,正确地随转如来所转的无上法轮;那法轮是任何沙门、或婆罗门、或天、或魔、或梵天、或世间任何者所不能逆转的。


"哪五法呢?比丘们,在此,舍利弗是知义者,知法者,知量者,知时者,知众者。比丘们,具足这五法的舍利弗,正确地随转如来所转的无上法轮;那法轮是任何沙门、或婆罗门、或天、或魔、或梵天、或世间任何者所不能逆转的。" 第二。


133 法王经


"比丘们,即使那转轮王,如法的法王,他也不是无王而转轮的。" 如此说时,某位比丘对世尊说了这话:"大德,那么,转轮王、如法的法王,他的王是谁呢?" "比丘,是法。" 世尊说道。


"比丘,在此,转轮王、如法的法王,依止于法,恭敬法,尊重法,崇奉法,以法为旗帜,以法为标志,以法为最上主,对内众安排如法的守护保卫。


"比丘,再者,转轮王、如法的法王,依止于法,恭敬法,尊重法,崇奉法,以法为旗帜,以法为标志,以法为最上主,对追随的刹帝利们(中略)对军队,对婆罗门与居士们,对城镇与乡村的居民们,对沙门与婆罗门们,对飞禽走兽们,安排如法的守护保卫。比丘,那转轮王、如法的法王,依止于法,恭敬法,尊重法,崇奉法,以法为旗帜,以法为标志,以法为最上主,对内众安排了如法的守护保卫之后,对追随的刹帝利们,对军队,对婆罗门与居士们,对城镇与乡村的居民们,对沙门与婆罗门们,对飞禽走兽们安排了如法的守护保卫之后,以正法转动轮宝;那轮宝是任何身为人类的敌对有情所不能逆转的。


"比丘,同样地,如来、阿罗汉、正等觉者,如法的法王,依止于法,恭敬法,尊重法,崇奉法,以法为旗帜,以法为标志,以法为最上主,对比丘们安排如法的守护保卫:'这样的身业应当行持,这样的身业不应当行持;这样的语业应当行持,这样的语业不应当行持;这样的意业应当行持,这样的意业不应当行持;这样的生计应当行持,这样的生计不应当行持;这样的村镇应当前往,这样的村镇不应当前往。'


"比丘,再者,如来、阿罗汉、正等觉者,如法的法王,依止于法,恭敬法,尊重法,崇奉法,以法为旗帜,以法为标志,以法为最上主,对比丘尼们(中略)对优婆塞们(中略)对优婆夷们安排如法的守护保卫:'这样的身业应当行持,这样的身业不应当行持;这样的语业应当行持,这样的语业不应当行持;这样的意业应当行持,这样的意业不应当行持;这样的生计应当行持,这样的生计不应当行持;这样的村镇应当前往,这样的村镇不应当前往。'


"比丘,那如来、阿罗汉、正等觉者,如法的法王,依止于法,恭敬法,尊重法,崇奉法,以法为旗帜,以法为标志,以法为最上主,对比丘们安排了如法的守护保卫之后,对比丘尼们安排了如法的守护保卫之后,对优婆塞们安排了如法的守护保卫之后,对优婆夷们安排了如法的守护保卫之后,以正法转动无上法轮;那法轮是任何沙门、或婆罗门、或天、或魔、或梵天、或世间任何者所不能逆转的。" 第三。


巴利语原版经文


(14) 4. Rājavaggo

AN.5.131/ 1. Paṭhamacakkānuvattanasuttaṃ

   131. “Pañcahi bhikkhave, aṅgehi samannāgato rājā cakkavattī dhammeneva cakkaṃ vatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ kenaci manussabhūtena paccatthikena pāṇinā.

   “Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rājā cakkavattī atthaññū ca hoti, dhammaññū ca, mattaññū ca, kālaññū ca, parisaññū ca. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rājā cakkavattī dhammeneva cakkaṃ pavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ kenaci manussabhūtena paccatthikena pāṇinā.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato tathāgato arahaṃ sammāsambuddho dhammeneva anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ.

   “Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, tathāgato arahaṃ sammāsambuddho atthaññū, dhammaññū, mattaññū, kālaññū, parisaññū. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato tathāgato arahaṃ sammāsambuddho dhammeneva anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavatteti; taṃ hoti dhammacakkaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmin”ti. Paṭhamaṃ.


AN.5.132/ 2. Dutiyacakkānuvattanasuttaṃ

   132. “Pañcahi, bhikkhave, aṅgehi samannāgato rañño cakkavattissa jeṭṭho putto pitarā pavattitaṃ cakkaṃ dhammeneva anuppavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ kenaci manussabhūtena paccatthikena pāṇinā.

   “Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, rañño cakkavattissa jeṭṭho putto atthaññū ca hoti, dhammaññū ca, mattaññū ca, kālaññū ca, parisaññū ca. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi aṅgehi samannāgato rañño cakkavattissa jeṭṭho putto pitarā pavattitaṃ cakkaṃ dhammeneva anuppavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ kenaci manussabhūtena paccatthikena pāṇinā.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato sāriputto tathāgatena anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavattitaṃ sammadeva anuppavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmiṃ.

   “Katamehi pañcahi? Idha, bhikkhave, sāriputto atthaññū, dhammaññū, mattaññū kālaññū, parisaññū. Imehi kho, bhikkhave, pañcahi dhammehi samannāgato sāriputto tathāgatena anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavattitaṃ sammadeva anuppavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmin”ti. Dutiyaṃ.


AN.5.133/ 3. Dhammarājāsuttaṃ

   133. “Yopi so, bhikkhave, rājā cakkavattī dhammiko dhammarājā, sopi na arājakaṃ cakkaṃ vattetī”ti. Evaṃ vutte aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca– “ko pana, bhante, rañño cakkavattissa dhammikassa dhammarañño rājā”ti? “Dhammo, bhikkhū”ti bhagavā avoca.

   “Idha, bhikkhu, rājā cakkavattī dhammiko dhammarājā dhammaññeva nissāya dhammaṃ sakkaronto dhammaṃ garuṃ karonto dhammaṃ apacāyamāno dhammaddhajo dhammaketu dhammādhipateyyo dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahati antojanasmiṃ.

   “Puna caparaṃ, bhikkhu, rājā cakkavattī dhammiko dhammarājā dhammaññeva nissāya dhammaṃ sakkaronto dhammaṃ garuṃ karonto dhammaṃ apacāyamāno dhammaddhajo dhammaketu dhammādhipateyyo dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahati khattiyesu anuyantesu …pe… balakāyasmiṃ brāhmaṇagahapatikesu negamajānapadesu samaṇabrāhmaṇesu migapakkhīsu. Sa kho so, bhikkhu, rājā cakkavattī dhammiko dhammarājā dhammaññeva nissāya dhammaṃ sakkaronto dhammaṃ garuṃ karonto dhammaṃ apacāyamāno dhammaddhajo dhammaketu dhammādhipateyyo dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahitvā antojanasmiṃ dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahitvā khattiyesu anuyantesu balakāyasmiṃ brāhmaṇagahapatikesu negamajānapadesu samaṇabrāhmaṇesu migapakkhīsu dhammeneva cakkaṃ pavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ kenaci manussabhūtena paccatthikena pāṇinā.

   “Evamevaṃ kho, bhikkhu, tathāgato arahaṃ sammāsambuddho dhammiko dhammarājā dhammaññeva nissāya dhammaṃ sakkaronto dhammaṃ garuṃ karonto dhammaṃ apacāyamāno dhammaddhajo dhammaketu dhammādhipateyyo dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahati bhikkhūsu– ‘evarūpaṃ kāyakammaṃ sevitabbaṃ, evarūpaṃ kāyakammaṃ na sevitabbaṃ; evarūpaṃ vacīkammaṃ sevitabbaṃ, evarūpaṃ vacīkammaṃ na sevitabbaṃ; evarūpaṃ manokammaṃ sevitabbaṃ, evarūpaṃ manokammaṃ na sevitabbaṃ; evarūpo ājīvo sevitabbo, evarūpo ājīvo na sevitabbo; evarūpo gāmanigamo sevitabbo, evarūpo gāmanigamo na sevitabbo’ti.

   “Puna caparaṃ, bhikkhu, tathāgato arahaṃ sammāsambuddho dhammiko dhammarājā dhammaññeva nissāya dhammaṃ sakkaronto dhammaṃ garuṃ karonto dhammaṃ apacāyamāno dhammaddhajo dhammaketu dhammādhipateyyo dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahati bhikkhunīsu …pe… upāsakesu …pe… upāsikāsu– ‘evarūpaṃ kāyakammaṃ sevitabbaṃ, evarūpaṃ kāyakammaṃ na sevitabbaṃ; evarūpaṃ vacīkammaṃ sevitabbaṃ, evarūpaṃ vacīkammaṃ na sevitabbaṃ; evarūpaṃ manokammaṃ sevitabbaṃ, evarūpaṃ manokammaṃ na sevitabbaṃ; evarūpo ājīvo sevitabbo, evarūpo ājīvo na sevitabbo; evarūpo gāmanigamo sevitabbo, evarūpo gāmanigamo na sevitabbo’”ti.

   “Sa kho so, bhikkhu, tathāgato arahaṃ sammāsambuddho dhammiko dhammarājā dhammaññeva nissāya dhammaṃ sakkaronto dhammaṃ garuṃ karonto dhammaṃ apacāyamāno dhammaddhajo dhammaketu dhammādhipateyyo dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahitvā bhikkhūsu, dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahitvā bhikkhunīsu, dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahitvā upāsakesu, dhammikaṃ rakkhāvaraṇaguttiṃ saṃvidahitvā upāsikāsu dhammeneva anuttaraṃ dhammacakkaṃ pavatteti; taṃ hoti cakkaṃ appaṭivattiyaṃ samaṇena vā brāhmaṇena vā devena vā mārena vā brahmunā vā kenaci vā lokasmin”ti. Tatiyaṃ.


“第一千三百七十章 第一转轮经,第二转轮经,法王经 增支部5集131经到133经” 的相关文章

第三章 世间有谁可以不衰老和死亡?

相应部3相应3经/老死经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王对佛陀说:“世尊,已经出生在世间的人或者有生命的众生,有哪一个是可以永远不衰老、永远不死的呢?有那种出生在世间可以免除衰老和死亡的人或者众生吗?”佛陀说:“大王,只要出生在世间,任何的人...

第十二章 什么欲望是世间排名第一的欲望?

相应部3相应12经/五位国王经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,以波斯匿王为首的五位国王正在讨论一个问题:「什么欲望是最让人贪爱不舍、恋恋不忘,排名第一的欲望呢?」五位国王有各自的说法,其中有位国王说:「眼睛看见的事物,比如看见黄金珠宝,看见国色天香的女子,看见等等的事物就是最让人陶醉,最让人贪...

第三十章 如何做到真正的不害?

相应部7相应5经/无害经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,不害婆罗门来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他在一旁坐下,不害婆罗门对佛陀说:“世尊,我的名字叫做不害,请您为我说法。”佛陀说:“婆罗门,你的名字叫不害,什么才是名副其实的不害呢?也就是身体行为做善事,口说善言,内心生起善念,不伤害别人这才是真...

第四十四章 孝顺奉养父母的果报

相应部7相应19经/扶养母亲者经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,有一个婆罗门来到佛陀的住所,他顶礼佛陀后,对佛陀说:“世尊,我用别人施舍、布施给我的饮食来奉养父母可以吗?我这样做能够为自己种植下很多福德吗?”佛陀说:“婆罗门,孝顺奉养父母是你应该做的事情,只要你不违反所在国家的法律,不管是别人...

第五十八章 如来说法如同狮子王吼叫

3.十力品相应部12相应21经/十力经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,狮子王的吼声让森林中其他飞禽走兽都为之震惊。如来现在为你们说法,如同狮子王大吼的声音,让你们内心震动立刻开启智慧,明白世间的真相和规则。如来为你们解答:世...

第六十九章 如何除灭生死轮回

相应部12相应40经/思经第三(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,内心思考、计划做任何的事情,内心有烦恼产生或是有烦恼产生的趋势,「业识」(业识解释,见第六十七章)就会有存在和继续累积发展的根据地。当「业识」有根据地的时候,这个...