相应部24相应4经到6经 无我存在经,无布施经,作业者经
4 无我存在经
舍卫城因缘。"诸比丘,因何存在,依何执取,执著于何,而生起这样的见解:'我不应存在,我不应拥有;我将不存在,我将不拥有'?"(诸比丘答道:)"世尊,我们的法以佛为根本⋯⋯"
"诸比丘,因色存在,依色执取,执著于色,而生起这样的见解:'我不应存在,我不应拥有;我将不存在,我将不拥有'。因受存在⋯⋯因想存在⋯⋯因行存在⋯⋯因识存在,依识执取,执著于识,而生起这样的见解:'我不应存在,我不应拥有;我将不存在,我将不拥有'。"
"诸比丘,你们如何想,色是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'我不应存在,我不应拥有;我将不存在,我将不拥有'?" "不会,世尊。" "受⋯⋯想⋯⋯行⋯⋯识是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'我不应存在,我不应拥有;我将不存在,我将不拥有'?" "不会,世尊。" "凡所见、所闻、所觉、所识、所得、所求、意所思维者,是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'我不应存在,我不应拥有;我将不存在,我将不拥有'?" "不会,世尊。"
"诸比丘,当圣弟子对这些事已断疑惑,对苦也已断疑惑⋯⋯对苦灭道也已断疑惑——诸比丘,这被称为圣弟子,已入流,不堕恶趣,决定,以正觉为归宿。" 第四。
5 无布施经
舍卫城因缘。"诸比丘,因何存在,依何执取,执著于何,而生起这样的见解:'无布施,无供养,无祭祀,无善恶业的果报;无此世,无他世,无母亲,无父亲,无化生众生;世上无沙门、婆罗门,他们正确地行持,亲自证知此世他世并宣说。这个人由四大元素组成,当死亡时,地返回地界,水返回水界,火返回火界,风返回风界。诸根散入虚空。四人抬着床,是为第五人,抬着死者前行。脚印可见直到火葬场。骨头变成灰白色。供养化为灰烬。布施是愚者设立的。凡说有益处者,都是空洞、虚假、妄语。愚者与智者,身坏命终后都断灭消失,死后不再存在'?"
"世尊,我们的法以佛为根本⋯⋯"(中略)"诸比丘,因色存在,依色执取,执著于色,而生起这样的见解:'无布施,无供养⋯⋯死后不再存在'。因受存在⋯⋯因想存在⋯⋯因行存在⋯⋯因识存在,依识执取,执著于识,而生起这样的见解:'无布施,无供养⋯⋯死后不再存在'。"
"诸比丘,你们如何想,色是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'无布施,无供养⋯⋯死后不再存在'?" "不会,世尊。" "受⋯⋯想⋯⋯行⋯⋯识是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'无布施,无供养⋯⋯死后不再存在'?" "不会,世尊。" "凡所见、所闻、所觉、所识、所得、所求、意所思维者,是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'无布施,无供养⋯⋯凡说有益处者,都是空洞、虚假、妄语。愚者与智者,身坏命终后都断灭消失,死后不再存在'?" "不会,世尊。"
"诸比丘,当圣弟子对这些事已断疑惑,对苦也已断疑惑⋯⋯对苦灭道也已断疑惑——诸比丘,这被称为圣弟子,已入流,不堕恶趣,决定,以正觉为归宿。" 第五。
6 作业者经
舍卫城因缘。"诸比丘,因何存在,依何执取,执著于何,而生起这样的见解:'对作者、使人作者、切者、使人切者、煮者、使人煮者、使人忧愁者、使人疲倦者、使人颤抖者、杀生者、偷盗者、破壁盗窃者、抢劫者、独户抢劫者、埋伏抢劫者、通奸者、妄语者,作恶无罪。即使有人用剃刀边缘的轮子,使地上所有生物成为一肉堆、一肉团,因此也无罪,无恶报。即使有人去恒河南岸,杀、令杀、切、令切、煮、令煮,因此也无罪,无恶报。即使有人去恒河北岸,布施、令布施、祭祀、令祭祀,因此也无功德,无善报。通过布施、自制、节制、实语,没有功德,没有善报'?"
"世尊,我们的法以佛为根本⋯⋯"(中略)"诸比丘,因色存在,依色执取,执著于色,而生起这样的见解:'对作者、使人作者⋯⋯没有功德,没有善报'。因受存在⋯⋯因想存在⋯⋯因行存在⋯⋯因识存在,依识执取,执著于识,而生起这样的见解:'对作者、使人作者⋯⋯没有功德,没有善报'。"
"诸比丘,你们如何想,色是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'对作者⋯⋯没有功德,没有善报'?" "不会,世尊。" "受⋯⋯想⋯⋯行⋯⋯识是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'对作者、使人作者⋯⋯没有功德,没有善报'?" "不会,世尊。" "凡所见、所闻、所觉、所识、所得、所求、意所思维者,是常还是无常?" "无常,世尊⋯⋯"(中略)"不执取它,这样的见解会生起吗:'对作者、使人作者⋯⋯没有功德,没有善报'?" "不会,世尊。"
"诸比丘,当圣弟子对这些事已断疑惑,对苦也已断疑惑⋯⋯对苦灭道也已断疑惑——诸比丘,这被称为圣弟子,已入流,不堕恶趣,决定,以正觉为归宿。" 第六。
巴利语原版经文
SN.24.4/(4). Nocamesiyāsuttaṃ
209. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe….
“Rūpe kho, bhikkhave, sati, rūpaṃ upādāya, rūpaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti. Vedanāya sati… saññāya sati… saṅkhāresu sati… viññāṇe sati, viññāṇaṃ upādāya, viññāṇaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’”ti.
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …”pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti? “No hetaṃ, bhante”. “Vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Yampidaṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ anuvicaritaṃ manasā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī”ti? “No hetaṃ, bhante”.
“Yato kho, bhikkhave, ariyasāvakassa imesu ca ṭhānesu kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhepissa kaṅkhā pahīnā hoti …pe… dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāyapissa kaṅkhā pahīnā hoti– ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti. Catutthaṃ.
SN.24.5/(5). Natthidinnasuttaṃ
210. Sāvatthinidānaṃ “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko; natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā; natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedenti. Cātumahābhūtiko ayaṃ puriso yadā kālaṅkaroti pathavī pathavīkāyaṃ anupeti anupagacchati, āpo āpokāyaṃ anupeti anupagacchati, tejo tejokāyaṃ anupeti anupagacchati, vāyo vāyokāyaṃ anupeti anupagacchati. Ākāsaṃ indriyāni saṅkamanti. Āsandipañcamā purisā mataṃ ādāya gacchanti. Yāva āḷāhanā padāni paññāyanti. Kāpotakāni aṭṭhīni bhavanti. Bhassantā āhutiyo. Dattupaññattaṃ yadidaṃ dānaṃ. Tesaṃ tucchaṃ musā vilāpo ye keci atthikavādaṃ vadanti. Bāle ca paṇḍite ca kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’”ti? Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… “rūpe kho, bhikkhave, sati, rūpaṃ upādāya, rūpaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ …pe… kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’ti. Vedanāya sati …pe… saññāya sati… saṅkhāresu sati… viññāṇe sati viññāṇaṃ upādāya, viññāṇaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ …pe… kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’”ti.
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ …pe… kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ …pe… kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Yampidaṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ anuvicaritaṃ manasā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ …pe… ye keci atthikavādaṃ vadanti; bāle ca paṇḍite ca kāyassa bhedā ucchijjanti vinassanti na honti paraṃ maraṇā’”ti? “No hetaṃ, bhante”.
“Yato kho, bhikkhave, ariyasāvakassa imesu ca ṭhānesu kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhepissa kaṅkhā pahīnā hoti …pe… dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāyapissa kaṅkhā pahīnā hoti– ayaṃ vuccati, bhikkhave ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti. Pañcamaṃ.
SN.24.6/(6). Karotosuttaṃ
211. Sāvatthinidānaṃ. “Kismiṃ nu kho, bhikkhave, sati, kiṃ upādāya, kiṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘karoto kārayato chindato chedāpayato pacato pācāpayato socato socāpayato kilamato kilamāpayato phandato phandāpayato pāṇamatipātayato adinnaṃ ādiyato sandhiṃ chindato nillopaṃ harato ekāgārikaṃ karoto paripanthe tiṭṭhato paradāraṃ gacchato musā bhaṇato karoto na karīyati pāpaṃ. Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekamaṃsakhalaṃ ekamaṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya; hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. Uttaraṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya; dadanto dāpento yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo’”ti. Bhagavaṃmūlakā no, bhante, dhammā …pe… “rūpe kho, bhikkhave, sati, rūpaṃ upādāya, rūpaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘karoto kārayato …pe… natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo’ti. Vedanāya sati …pe… saññāya sati… saṅkhāresu sati… viññāṇe sati, viññāṇaṃ upādāya, viññāṇaṃ abhinivissa evaṃ diṭṭhi uppajjati– ‘karoto kārayato …pe… natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo’”ti.
“Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …”pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘karoto …pe… natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘karoto kārayato …pe… natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo’”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Yampidaṃ diṭṭhaṃ sutaṃ mutaṃ viññātaṃ pattaṃ pariyesitaṃ anuvicaritaṃ manasā tampi niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti? “Aniccaṃ, bhante …pe… api nu taṃ anupādāya evaṃ diṭṭhi uppajjeyya– ‘karoto kārayato …pe… natthi puññaṃ natthi puññassa āgamo’”ti? “No hetaṃ, bhante”.
“Yato kho, bhikkhave, ariyasāvakassa imesu ca ṭhānesu kaṅkhā pahīnā hoti, dukkhepissa kaṅkhā pahīnā hoti …pe… dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāyapissa kaṅkhā pahīnā hoti– ayaṃ vuccati, bhikkhave, ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti. Chaṭṭhaṃ.