相应部23相应7经到12经 预流经,阿罗汉经,欲贪经,第二欲贪经,魔经,魔法经

7 预流经


舍卫城因缘。世尊对坐在一旁的尊者罗陀说:"罗陀,有五种取蕴。哪五种?色取蕴……(中略)……识取蕴。罗陀,当一位圣弟子如实了知这五取蕴的生起、灭没、味、患、离,这位圣弟子被称为预流者,不堕恶趣,必定证悟,趋向正觉。"第七经。


8 阿罗汉经


舍卫城因缘。世尊对坐在一旁的尊者罗陀说:"罗陀,有五种取蕴。哪五种?色取蕴……(中略)……识取蕴。罗陀,当比丘如实了知这五取蕴的生起、灭没、味、患、离,而无取解脱,这被称为阿罗汉,漏尽,梵行已立,所作已办,舍下重担,达到自己的目标,尽诸有结,正智解脱。"第八经。


9  欲贪经


舍卫城因缘。世尊对坐在一旁的尊者罗陀说:"罗陀,对色的欲、贪、喜、爱,你应当断除。如此,色就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。对受的欲、贪、喜、爱,你应当断除。如此,受就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。对想……对行的欲、贪、喜、爱,你应当断除。如此,行就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。对识的欲、贪、喜、爱,你应当断除。如此,识就会被断除……(中略)……未来不再生起。"第九经。


10 第二欲贪经


舍卫城因缘。世尊对坐在一旁的尊者罗陀说:"罗陀,对色的欲、贪、喜、爱,心的执取、依靠、固执、沉迷、随眠,你应当断除。如此,色就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。对受的欲、贪、喜、爱,心的执取、依靠、固执、沉迷、随眠,你应当断除。如此,受就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。对想……对行的欲、贪、喜、爱,心的执取、依靠、固执、沉迷、随眠,你应当断除。如此,行就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。对识的欲、贪、喜、爱,心的执取、依靠、固执、沉迷、随眠,你应当断除。如此,识就会被断除,根被切断,如断棕榈树,成为非有,未来不再生起。"第十经。


罗陀相应第一品。


摘要偈颂:

魔、众生、有导者,应遍知,两种沙门;

预流与阿罗汉,还有两种欲贪经。


2. 第二品


11 魔经


舍卫城因缘。坐在一旁的尊者罗陀对世尊说:"大德,人们谈论'魔,魔',什么是魔呢,大德?"

"罗陀,色是魔,受是魔,想是魔,行是魔,识是魔。罗陀,多闻圣弟子这样观察,就会厌离色,厌离受,厌离想,厌离行,厌离识。由于厌离而离贪,由于离贪而解脱,解脱时生起'已解脱'的智,他了知:'生已尽,梵行已立,所作已办,不受后有。'"第一经。


12 魔法经


舍卫城因缘。坐在一旁的尊者罗陀对世尊说:"大德,人们谈论'魔法,魔法',什么是魔法呢,大德?"

"罗陀,色是魔法,受是魔法,想是魔法,行是魔法,识是魔法。多闻圣弟子这样观察……(中略)……他了知:'生已尽,梵行已立,所作已办,不受后有。'"第二经。


巴利语原版经文


SN.23.7/(7). Sotāpannasuttaṃ

   166. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ rādhaṃ bhagavā etadavoca – “pañcime, rādha, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho …pe… viññāṇupādānakkhandho. Yato kho, rādha, ariyasāvako imesaṃ pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānāti– ayaṃ vuccati, rādha, ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti. Sattamaṃ.


SN.23.8/(8). Arahantasuttaṃ

   167. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ rādhaṃ bhagavā etadavoca– “pañcime, rādha, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho …pe… viññāṇupādānakkhandho. Yato kho, rādha, bhikkhu imesaṃ pañcannaṃ upādānakkhandhānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṃ viditvā anupādāvimutto hoti– ayaṃ vuccati, rādha, arahaṃ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṃyojano sammadaññāvimutto”ti. Aṭṭhamaṃ.


SN.23.9/(9). Chandarāgasuttaṃ

   168. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ rādhaṃ bhagavā etadavoca – “rūpe kho, rādha, yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṃ pajahatha. Evaṃ taṃ rūpaṃ pahīnaṃ bhavissati ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃkataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Vedanāya yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṃ pajahatha Evaṃ sā vedanā pahīnā bhavissati ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Saññāya… saṅkhāresu yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṃ pajahatha. Evaṃ te saṅkhārā pahīnā bhavissanti ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Viññāṇe yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṃ pajahatha. Evaṃ taṃ viññāṇaṃ pahīnaṃ bhavissati …pe… anuppādadhamman”ti. Navamaṃ.


SN.23.10/(10). Dutiyachandarāgasuttaṃ

   169. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ rādhaṃ bhagavā etadavoca – “rūpe kho, rādha, yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṃ taṃ rūpaṃ pahīnaṃ bhavissati ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃkataṃ āyatiṃ anuppādadhammaṃ. Vedanāya yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṃ sā vedanā pahīnā bhavissati ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Saññāya… saṅkhāresu yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṃ te saṅkhārā pahīnā bhavissanti ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā āyatiṃ anuppādadhammā. Viññāṇe yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṃ taṃ viññāṇaṃ pahīnaṃ bhavissati ucchinnamūlaṃ tālāvatthukataṃ anabhāvaṃkataṃ āyatiṃ anuppādadhamman”ti. Dasamaṃ.

   Rādhasaṃyuttassa paṭhamo vaggo.

   Tassuddānaṃ–

   Māro satto bhavanetti, pariññeyyā samaṇā duve;

   Sotāpanno arahā ca, chandarāgāpare duveti.


2. Dutiyavaggo

SN.23.11/(1). Mārasuttaṃ

   170. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṃ etadavoca– “‘māro, māro’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, māro”ti? “Rūpaṃ kho, rādha, māro, vedanā māro, saññā māro, saṅkhārā māro, viññāṇaṃ māro. Evaṃ passaṃ, rādha, sutavā ariyasāvako rūpasmimpi nibbindati, vedanāyapi nibbindati, saññāyapi nibbindati, saṅkhāresupi nibbindati, viññāṇasmimpi nibbindati. Nibbindaṃ virajjati; virāgā vimuccati. Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Paṭhamaṃ.


SN.23.12/(2). Māradhammasuttaṃ

   171. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṃ etadavoca– “‘māradhammo, māradhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, māradhammo”ti? “Rūpaṃ kho, rādha, māradhammo, vedanā māradhammo, saññā māradhammo, saṅkhārā māradhammo, viññāṇaṃ māradhammo. Evaṃ passaṃ …pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānātī”ti. Dutiyaṃ.


“相应部23相应7经到12经 预流经,阿罗汉经,欲贪经,第二欲贪经,魔经,魔法经” 的相关文章

相应部1相应9经 渴望名誉经

相应部1相应9经/渴望名誉经(诸天相应/有偈篇/祇夜)这是在舍卫城发生的。有一位天神站在一旁,在世尊面前念诵了这首偈颂:"渴望名誉者在此无法调伏,心不专注者无法获得智慧。独自住在林中却放逸懈怠,无法越过死亡领域到彼岸。"世尊回答道:"舍弃傲慢心志专一,内心清净处处解脱。...

相应部1相应10经 林野经

相应部1相应10经/林野经(诸天相应/有偈篇/祇夜)舍卫城缘起。那位天神站在一旁,用偈颂对世尊说道:天神:"居住在林野中的人,平和的修行梵行者(梵行者解释:指遵循严格的精神修行和道德生活方式的修行人,梵行通常指纯洁的、禁欲的生活方式,梵行的最终目标是达到解脱或涅槃的境界),每日只食一餐,为...

相应部1相应18经 惭经

相应部1相应18经/惭经(诸天相应/有偈篇/祇夜)(天神)说:"在这个世界上,是否有人以惭耻心来约束自己,像一匹良马对鞭子那样敏感,能够觉察到别人的批评?"(佛陀)回答:"很少有人能以惭耻心来约束自己,他们时刻保持正念,谨慎行事;这样的人能够到达苦的尽头,在这不平坦的世...

相应部1相应19经 小屋经

相应部1相应19经/小屋经(诸天相应/有偈篇/祇夜)一位天神问道:"你是否没有小屋?是否没有鸟巢?是否没有后代?是否已从束缚中解脱?"佛陀回答说:"确实,我没有小屋;确实,我没有鸟巢;确实,我没有后代;确实,我已从束缚中解脱。"天神又问:"我说的小屋...

相应部1相应22经 触经

相应部1相应22经/触经(诸天相应/有偈篇/祇夜)天神说:"不触碰者却被触碰,而触碰者随后被触碰。因此触碰者被触碰,无辜者遭受伤害。"佛陀回答:"若有人恶意伤害,对无过、清净、无垢者。恶果终将回到愚者,如逆风扬尘自污面。"现在我来详细解释这段对话:天神的话:这...

相应部1相应24经 意念控制经

相应部1相应24经/意念控制经(诸天相应/有偈篇/祇夜)[天神说:]"无论何时何地控制住意念,便不会从那里那时生起痛苦。若能在一切处控制意念,便能从一切苦中解脱。"[佛陀回应:]"不应在一切处控制意念,意念也不应被完全约束。但在任何邪恶生起之处,就应当在那里控制意念。&...