相应部22相应114经到120经 明经,说法者经,第二说法者经,束缚经,审问经,第二审问经,结缚经
114 明经
这是发生在舍卫城的。那位比丘坐在一旁后,对世尊说:"世尊,人们谈论'明,明'。世尊,什么是明?一个人在什么程度上可称为'已得明者'呢?"
"在此,比丘,多闻圣弟子了知色,了知色集,了知色灭,了知导向色灭的道路。他了知受...想...行...了知识,了知识集,了知识灭,了知导向识灭的道路。比丘,这称为明。在这种程度上,一个人可称为'已得明者'。" 第二经。
115 说法者经
这是发生在舍卫城的。那位比丘坐在一旁后,对世尊说:"世尊,人们谈论'说法者,说法者'。世尊,在什么程度上,一个人可称为说法者呢?"
"比丘,如果一个人为了厌离色、离贪色、灭色而说法,那么称他为'说法比丘'是适当的。比丘,如果一个人为了厌离色、离贪色、灭色而实践,那么称他为'法随法行比丘'是适当的。比丘,如果一个人因厌离色、离贪色、灭色而无执取解脱,那么称他为'现法证涅槃比丘'是适当的。比丘,如果一个人为了厌离受...想...行...识,为了离贪识、灭识而说法,那么称他为'说法比丘'是适当的。比丘,如果一个人为了厌离识、离贪识、灭识而实践,那么称他为'法随法行比丘'是适当的。比丘,如果一个人因厌离识、离贪识、灭识而无执取解脱,那么称他为'现法证涅槃比丘'是适当的。" 第三经。
116 第二说法者经
这是发生在舍卫城的。那位比丘坐在一旁后,对世尊说:"世尊,人们谈论'说法者,说法者'。世尊,在什么程度上,一个人可称为说法者?在什么程度上,一个人可称为法随法行者?在什么程度上,一个人可称为现法证涅槃者呢?"
"比丘,如果一个人为了厌离色、离贪色、灭色而说法,那么称他为'说法比丘'是适当的。比丘,如果一个人为了厌离色、离贪色、灭色而实践,那么称他为'法随法行比丘'是适当的。比丘,如果一个人因厌离色、离贪色、灭色而无执取解脱,那么称他为'现法证涅槃比丘'是适当的。比丘,如果一个人为了厌离受...想...行...识,为了离贪识、灭识而说法,那么称他为'说法比丘'是适当的。比丘,如果一个人为了厌离识、离贪识、灭识而实践,那么称他为'法随法行比丘'是适当的。比丘,如果一个人因厌离识、离贪识、灭识而无执取解脱,那么称他为'现法证涅槃比丘'是适当的。" 第四经。
117 束缚经
这是发生在舍卫城的。"在此,比丘们,无闻凡夫不见圣者...(中略)...未受善士法训练,他视色为自我,或视自我为拥有色,或视色在自我中,或视自我在色中。比丘们,这称为无闻凡夫被色束缚、被内外束缚、看不见此岸、看不见彼岸,他被束缚而衰老,被束缚而死亡,被束缚而从此世去往他世。他视受为自我...(中略)...视受在自我中。比丘们,这称为无闻凡夫被受束缚、被内外束缚、看不见此岸、看不见彼岸,他被束缚而衰老,被束缚而死亡,被束缚而从此世去往他世。他视想...行...识为自我...(中略)...比丘们,这称为无闻凡夫被识束缚、被内外束缚、看不见此岸、看不见彼岸,他被束缚而衰老,被束缚而死亡,被束缚而从此世去往他世。"
"比丘们,多闻圣弟子见圣者...(中略)...受善士法训练,他不视色为自我,不视自我为拥有色,不视色在自我中,不视自我在色中。比丘们,这称为多闻圣弟子不被色束缚、不被内外束缚、看见此岸、看见彼岸;我说他已从苦中解脱。他不视受为自我...(中略)...不视想为自我...(中略)...不视行为自我...(中略)...不视识为自我...(中略)...比丘们,这称为多闻圣弟子不被识束缚、不被内外束缚、看见此岸、看见彼岸;我说他已从苦中解脱。" 第五经。
118 审问经
这是发生在舍卫城的。"比丘们,你们怎么认为,你们是否视色为'这是我的,这是我,这是我的自我'呢?" "不是,世尊。" "善哉,比丘们!比丘们,色应当以正确的智慧如实地视为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。"
"受...想...行...识,你们是否视为'这是我的,这是我,这是我的自我'呢?" "不是,世尊。" "善哉,比丘们!比丘们,识应当以正确的智慧如实地视为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'...(中略)...如是见...(中略)...所作已办,不受后有,他了知。" 第六经。
119 第二审问经
这是发生在舍卫城的。"比丘们,你们怎么认为,你们是否视色为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'呢?" "是的,世尊。" "善哉,比丘们!比丘们,色应当以正确的智慧如实地视为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'。"
"受...想...行...识,你们是否视为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'呢?" "是的,世尊。" "善哉,比丘们!比丘们,识应当以正确的智慧如实地视为'这不是我的,这不是我,这不是我的自我'...(中略)...如是...(中略)...不受后有,他了知。" 第七经。
120 结缚经
这是发生在舍卫城的。"比丘们,我将教导你们结缚法和结缚。请听。比丘们,什么是结缚法,什么是结缚?比丘们,色是结缚法;对它的欲贪,那就是其中的结缚。受...(中略)...想...行...识是结缚法;对它的欲贪,那就是其中的结缚。比丘们,这些称为结缚法,这是结缚。" 第八经。
巴利语原版经文
SN.22.114/(2). Vijjāsuttaṃ
114. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – “‘vijjā vijjā’ti, bhante, vuccati. Katamā nu kho, bhante, vijjā, kittāvatā ca vijjāgato hotī”ti? “Idha, bhikkhu, sutavā ariyasāvako rūpaṃ pajānāti, rūpasamudayaṃ pajānāti, rūpanirodhaṃ pajānāti, rūpanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti. Vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre pajānāti …pe… viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti. Ayaṃ vuccati, bhikkhu, vijjā. Ettāvatā ca vijjāgato hotī”ti. Dutiyaṃ.
SN.22.115/(3). Dhammakathikasuttaṃ
115. Sāvatthinidānaṃ Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca– “‘dhammakathiko dhammakathiko’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, dhammakathiko hotī”ti “Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya dhammaṃ deseti ‘dhammakathiko bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidā virāgā nirodhā anupādāvimutto hoti, ‘diṭṭhadhammanibbānappatto bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Vedanāya ce, bhikkhu …pe… saññāya ce, bhikkhu… saṅkhārānaṃ ce, bhikkhu… viññāṇassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya dhammaṃ deseti, ‘dhammakathiko bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Viññāṇassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Viññāṇassa ce, bhikkhu, nibbidā virāgā nirodhā anupādāvimutto hoti, ‘diṭṭhadhammanibbānappatto bhikkhū’ti alaṃ vacanāyā”ti. Tatiyaṃ.
SN.22.116/(4). Dutiyadhammakathikasuttaṃ
116. Sāvatthinidānaṃ. Ekamantaṃ nisinno kho so bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca – “‘dhammakathiko dhammakathiko’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, dhammakathiko hoti, kittāvatā dhammānudhammappaṭipanno hoti, kittāvatā diṭṭhadhammanibbānappatto hotī”ti? “Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya dhammaṃ deseti, ‘dhammakathiko bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Rūpassa ce, bhikkhu, nibbidā virāgā nirodhā anupādāvimutto hoti, ‘diṭṭhadhammanibbānappatto bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Vedanāya ce, bhikkhu …pe… saññāya ce, bhikkhu… saṅkhārānaṃ ce, bhikkhu… viññāṇassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya dhammaṃ deseti, ‘dhammakathiko bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Viññāṇassa ce, bhikkhu, nibbidāya virāgāya nirodhāya paṭipanno hoti, ‘dhammānudhammappaṭipanno bhikkhū’ti alaṃ vacanāya. Viññāṇassa ce, bhikkhu, nibbidā virāgā nirodhā anupādāvimutto hoti, ‘diṭṭhadhammanibbānappatto bhikkhū’ti alaṃ vacanāyā”ti. Catutthaṃ.
SN.22.117/(5). Bandhanasuttaṃ
117. Sāvatthinidānaṃ “Idha bhikkhave assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī …pe… sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, assutavā puthujjano rūpabandhanabaddho santarabāhirabandhanabaddho atīradassī apāradassī, baddho jīyati baddho mīyati baddho asmā lokā paraṃ lokaṃ gacchati. Vedanaṃ attato samanupassati …pe… vedanāya vā attānaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, assutavā puthujjano vedanābandhanabaddho santarabāhirabandhanabaddho atīradassī apāradassī, baddho jīyati baddho mīyati baddho asmā lokā paraṃ lokaṃ gacchati. Saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ attato samanupassati …pe… ayaṃ vuccati, bhikkhave, assutavā puthujjano viññāṇabandhanabaddho santarabāhirabandhanabaddho atīradassī apāradassī, baddho jīyati baddho mīyati baddho asmā lokā paraṃ lokaṃ gacchati”.
“Sutavā ca kho, bhikkhave, ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī …pe… sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato samanupassati, na rūpavantaṃ vā attānaṃ; na attani vā rūpaṃ, na rūpasmiṃ vā attānaṃ. Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sutavā ariyasāvako na rūpabandhanabaddho, na santarabāhirabandhanabaddho, tīradassī, pāradassī; ‘parimutto so dukkhasmā’ti vadāmi. Na vedanaṃ attato …pe… na saññaṃ attato …pe… na saṅkhāre attato …pe… na viññāṇaṃ attato samanupassati …pe… ayaṃ vuccati, bhikkhave, sutavā ariyasāvako na viññāṇabandhanabaddho, na santarabāhirabandhanabaddho, tīradassī, pāradassī, ‘parimutto so dukkhasmā’ti vadāmī”ti. Pañcamaṃ.
SN.22.118/(6). Paripucchitasuttaṃ
118. Sāvatthinidānaṃ. “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassathā”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Rūpaṃ, bhikkhave, ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ. “Vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’ti samanupassathā”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Sādhu, bhikkhave! Viññāṇaṃ, bhikkhave, ‘netaṃ mama, nesohamasmi na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ …pe… evaṃ passaṃ …pe… kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyāti pajānātīti. Chaṭṭhaṃ.
SN.22.119/(7). Dutiyaparipucchitasuttaṃ
119. Sāvatthinidānaṃ. “Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, rūpaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassathā”ti? “Evaṃ, bhante”. “Sādhu bhikkhave! Rūpaṃ, bhikkhave, ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ. Vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti samanupassathā”ti? “Evaṃ, bhante”. “Sādhu bhikkhave! Viññāṇaṃ, bhikkhave, ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ …pe… evaṃ …pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānātī”ti. Sattamaṃ.
SN.22.120/(8). Saṃyojaniyasuttaṃ
120. Sāvatthinidānaṃ “Saṃyojaniye ca, bhikkhave, dhamme desessāmī saṃyojanañca. Taṃ suṇātha. Katame ca, bhikkhave, saṃyojaniyā dhammā, katamaṃ saṃyojanaṃ? Rūpaṃ, bhikkhave, saṃyojaniyo dhammo; yo tattha chandarāgo, taṃ tattha saṃyojanaṃ. Vedanā …pe… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ saṃyojaniyo dhammo; yo tattha chandarāgo, taṃ tattha saṃyojanaṃ. Ime vuccanti, bhikkhave, saṃyojaniyā dhammā, idaṃ saṃyojanan”ti. Aṭṭhamaṃ.