相应部22相应53经到55经 依止经,种子经,自说经
第6品 依止品
第53经《依止经》
这是在舍卫城所说。佛陀说:"诸比丘,有所依止者未得解脱,无所依止者已得解脱。诸比丘,若识依止于色而住,以色为所缘,以色为依处,受喜滋润,则会增长、发展、广大。若识依止于受...想...行而住,以行为所缘,以行为依处,受喜滋润,则会增长、发展、广大。"
"诸比丘,若有人说:'我能离开色、受、想、行而说明识的来去、死生、增长、发展、广大',这是不可能的。"
"诸比丘,若比丘断除了对色界的贪欲,由于贪欲的断除,识即无所缘无所依。若断除了对受界...想界...行界...识界的贪欲,由于贪欲的断除,识即无所缘无所依。识无所依则不增长,不造作而解脱。由于解脱故安住,由于安住故满足,由于满足故不恐惧,不恐惧则自身般涅槃。他了知:'生已尽,梵行已立,所作已办,不受后有。'"
第54经《种子经》
这是在舍卫城所说。佛陀说:"诸比丘,有五种种子。是哪五种?根种、茎种、顶种、节种,第五是种子种。诸比丘,如果这五种种子完整未坏,未腐烂,未被风日所损,新鲜且妥善保存,但若无地、无水,这五种种子能否生长、发展、增广?"
"不能,世尊。"
"诸比丘,如果这五种种子完整...妥善保存,且有地、有水,这五种种子能否生长、发展、增广?"
"能,世尊。"
"诸比丘,如同地界,应当如是见四识住。如同水界,应当如是见喜贪。如同五种种子,应当如是见带有滋养的识。"
"诸比丘,若识依止于色而住,以色为所缘,以色为依处,受喜滋润,则会增长、发展、广大。若识依止于受而住...想而住...行而住,以行为所缘,以行为依处,受喜滋润,则会增长、发展、广大。"
"诸比丘,若有人说:'我能离开色、受、想、行而说明识的来去、死生、增长、发展、广大',这是不可能的。"
"诸比丘,若比丘断除了对色界的贪欲,由于贪欲的断除,识即无所缘无所依。若断除了对受界...想界...行界...识界的贪欲,由于贪欲的断除,识即无所缘无所依。识无所依则不增长,不造作而解脱。由于解脱故安住,由于安住故满足,由于满足故不恐惧,不恐惧则自身般涅槃。他了知:'生已尽,梵行已立,所作已办,不受后有。'"
第55经《自说经》
这是在舍卫城所说。这时,世尊自说道:"'若我不存在,则我所也不存在;我将不存在,我所将不存在'—比丘若如是决意,能断除五下分结。"
一位比丘问世尊:"世尊,如何通过'若我不存在,则我所也不存在;我将不存在,我所将不存在'这样的决意,能断除五下分结?"
"在此,比丘,无闻凡夫不见圣者...未受善士法训练,他将色视为我,或视我拥有色,或视色在我中,或视我在色中。对于受...想...行...识也是如此,视识为我,或视我拥有识,或视识在我中,或视我在识中。"
"他对无常的色不能如实了知'色是无常',对无常的受不能如实了知'受是无常',对无常的想不能如实了知'想是无常',对无常的行不能如实了知'行是无常',对无常的识不能如实了知'识是无常'。"
"他对苦的色不能如实了知'色是苦',对苦的受...苦的想...苦的行...苦的识不能如实了知'识是苦'。"
"他对无我的色不能如实了知'色是无我',对无我的受不能如实了知'受是无我',对无我的想不能如实了知'想是无我',对无我的行不能如实了知'行是无我',对无我的识不能如实了知'识是无我'。"
"他对有为的色不能如实了知'色是有为',对有为的受...有为的想...有为的行...有为的识不能如实了知'识是有为'。他不能如实了知'色将灭尽'、'受将灭尽'、'想将灭尽'、'行将灭尽'、'识将灭尽'。"
"但是,比丘,多闻圣弟子见圣者,善知圣法,善受圣法训练,见善士,善知善士法,善受善士法训练,他不将色视为我...不将受...想...行...识视为我。"
"他如实了知无常的色是'无常的色'。他如实了知无常的受...无常的想...无常的行...无常的识是'无常的识'。他如实了知苦的色...乃至苦的识,无我的色...乃至无我的识,有为的色...乃至有为的识。他如实了知'色将灭尽'、'受将灭尽'、'想将灭尽'、'行将灭尽'、'识将灭尽'。"
"由于色的灭尽,受的灭尽,想的灭尽,行的灭尽,识的灭尽,如是,比丘,'若我不存在,则我所也不存在;我将不存在,我所将不存在'—比丘若如是决意,能断除五下分结。"
"世尊,如是决意的比丘确实能断除五下分结。"
"世尊,如何知见才能立即灭尽诸漏?"
"在此,比丘,无闻凡夫在不应恐惧处生起恐惧。比丘,这就是无闻凡夫的恐惧:'若我不存在,则我所也不存在;我将不存在,我所将不存在'。"
"但是,比丘,多闻圣弟子在不应恐惧处不生恐惧。比丘,这不是多闻圣弟子的恐惧:'若我不存在,则我所也不存在;我将不存在,我所将不存在'。若识依止于色而住,以色为所缘,以色为依处,受喜滋润,则会增长、发展、广大。若识依止于受而住...想而住...行而住,以行为所缘,以行为依处,受喜滋润,则会增长、发展、广大。"
"比丘,若有人说:'我能离开色、受、想、行而说明识的来去、死生、增长、发展、广大',这是不可能的。"
"比丘,若比丘断除了对色界的贪欲,由于贪欲的断除,识即无所缘无所依。若断除了对受界...想界...行界...识界的贪欲,由于贪欲的断除,识即无所缘无所依。识无所依则不增长,不造作而解脱。由于解脱故安住,由于安住故满足,由于满足故不恐惧,不恐惧则自身般涅槃。他了知:'生已尽...不受后有。'比丘,如是知见,则能立即灭尽诸漏。"
巴利语原版经文
6. Upayavaggo
SN.22.53/(1). Upayasuttaṃ
53. Sāvatthinidānaṃ “Upayo, bhikkhave, avimutto, anupayo vimutto. Rūpupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. Vedanupayaṃ vā …pe… saññupayaṃ vā …pe… saṅkhārupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya”.
“Yo, bhikkhave, evaṃ vadeyya– ‘ahamaññatra rūpā aññatra vedanāya aññatra saññāya aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
“Rūpadhātuyā ce, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. Vedanādhātuyā ce, bhikkhave… saññādhātuyā ce bhikkhave… saṅkhāradhātuyā ce bhikkhave… viññāṇadhātuyā ce, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. Tadappatiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ avirūḷhaṃ anabhisaṅkhaccavimuttaṃ Vimuttattā ṭhitaṃ. Ṭhitattā santusitaṃ. Santusitattā na paritassati. Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Paṭhamaṃ.
SN.22.54/(2). Bījasuttaṃ
54. Sāvatthinidānaṃ “Pañcimāni, bhikkhave, bījajātāni. Katamāni pañca? Mūlabījaṃ, khandhabījaṃ, aggabījaṃ, phalubījaṃ, bījabījaññeva pañcamaṃ. Imāni cassu, bhikkhave pañca bījajātāni akhaṇḍāni apūtikāni avātātapahatāni sārādāni sukhasayitāni, pathavī ca nāssa, āpo ca nāssa; api numāni, bhikkhave, pañca bījajātāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyun”ti? “No hetaṃ, bhante”. “Imāni cassu, bhikkhave, pañca bījajātāni akhaṇḍāni …pe… sukhasayitāni, pathavī ca assa, āpo ca assa; api numāni, bhikkhave, pañca bījajātāni vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyyun”ti? “Evaṃ, bhante”. “Seyyathāpi, bhikkhave, pathavīdhātu, evaṃ catasso viññāṇaṭṭhitiyo daṭṭhabbā. Seyyathāpi, bhikkhave, āpodhātu, evaṃ nandirāgo daṭṭhabbo. Seyyathāpi, bhikkhave, pañca bījajātāni, evaṃ viññāṇaṃ sāhāraṃ daṭṭhabbaṃ”.
“Rūpupayaṃ bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. Vedanupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya …pe… saññupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya …pe… saṅkhārupayaṃ vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya.
“Yo, bhikkhave, evaṃ vadeyya– ‘ahamaññatra rūpā aññatra vedanāya aññatra saññāya aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
“Rūpadhātuyā ceva, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. Vedanādhātuyā ce… saññādhātuyā ce… saṅkhāradhātuyā ce… viññāṇadhātuyā ce, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. Tadappatiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ avirūḷhaṃ anabhisaṅkhaccavimuttaṃ. Vimuttattā ṭhitaṃ. Ṭhitattā santusitaṃ. Santusitattā na paritassati. Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī”ti. Dutiyaṃ.
SN.22.55/(3). Udānasuttaṃ
55. Sāvatthinidānaṃ Tatra kho bhagavā udānaṃ udānesi– “‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti– evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī”ti. Evaṃ vutte, aññataro bhikkhu bhagavantaṃ etadavoca– “yathā kathaṃ pana, bhante, ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti– evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī”ti?
“Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano ariyānaṃ adassāvī …pe… sappurisadhamme avinīto rūpaṃ attato samanupassati, rūpavantaṃ vā attānaṃ; attani vā rūpaṃ, rūpasmiṃ vā attānaṃ. Vedanaṃ… saññaṃ… saṅkhāre… viññāṇaṃ attato samanupassati, viññāṇavantaṃ vā attānaṃ; attani vā viññāṇaṃ, viññāṇasmiṃ vā attānaṃ.
“So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ vedanaṃ ‘aniccā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ saññaṃ ‘aniccā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anicce saṅkhāre ‘aniccā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti.
“Dukkhaṃ rūpaṃ ‘dukkhaṃ rūpan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, dukkhaṃ vedanaṃ… dukkhaṃ saññaṃ… dukkhe saṅkhāre… dukkhaṃ viññāṇaṃ ‘dukkhaṃ viññāṇan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti.
“Anattaṃ rūpaṃ ‘anattā rūpan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ vedanaṃ ‘anattā vedanā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ saññaṃ ‘anattā saññā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anatte saṅkhāre ‘anattā saṅkhārā’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, anattaṃ viññāṇaṃ ‘anattā viññāṇan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti.
“Saṅkhataṃ rūpaṃ ‘saṅkhataṃ rūpan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti, saṅkhataṃ vedanaṃ… saṅkhataṃ saññaṃ… saṅkhate saṅkhāre… saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇan’ti yathābhūtaṃ nappajānāti. Rūpaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ nappajānāti. Vedanā vibhavissati… saññā vibhavissati… saṅkhārā vibhavissanti… viññāṇaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ nappajānāti.
“Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako ariyānaṃ dassāvī ariyadhammassa kovido ariyadhamme suvinīto sappurisānaṃ dassāvī sappurisadhammassa kovido sappurisadhamme suvinīto na rūpaṃ attato samanupassati …pe… na vedanaṃ… na saññaṃ… na saṅkhāre… na viññāṇaṃ attato samanupassati.
“So aniccaṃ rūpaṃ ‘aniccaṃ rūpan’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Aniccaṃ vedanaṃ… aniccaṃ saññaṃ… anicce saṅkhāre… aniccaṃ viññāṇaṃ ‘aniccaṃ viññāṇan’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Dukkhaṃ rūpaṃ …pe… dukkhaṃ viññāṇaṃ… anattaṃ rūpaṃ …pe… anattaṃ viññāṇaṃ… saṅkhataṃ rūpaṃ …pe… saṅkhataṃ viññāṇaṃ ‘saṅkhataṃ viññāṇan’ti yathābhūtaṃ pajānāti. Rūpaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ pajānāti. Vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ vibhavissatīti yathābhūtaṃ pajānāti.
“So rūpassa vibhavā, vedanāya vibhavā, saññā vibhavā, saṅkhārānaṃ vibhavā, viññāṇassa vibhavā, evaṃ kho, bhikkhu, ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti– evaṃ adhimuccamāno bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī”ti. “Evaṃ adhimuccamāno, bhante, bhikkhu chindeyya orambhāgiyāni saṃyojanānī”ti.
“Kathaṃ pana, bhante, jānato kathaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī”ti? “Idha, bhikkhu, assutavā puthujjano atasitāye ṭhāne tāsaṃ āpajjati. Tāso heso bhikkhu assutavato puthujjanassa– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’”ti.
“Sutavā ca kho, bhikkhu, ariyasāvako atasitāye ṭhāne na tāsaṃ āpajjati. Na heso, bhikkhu, tāso sutavato ariyasāvakassa– ‘no cassaṃ, no ca me siyā, nābhavissa, na me bhavissatī’ti. Rūpupayaṃ vā, bhikkhu, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. Vedanupayaṃ vā, bhikkhu… saññupayaṃ vā, bhikkhu… saṅkhārupayaṃ vā, bhikkhu, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, saṅkhārārammaṇaṃ saṅkhārappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya.
“Yo bhikkhu evaṃ vadeyya– ‘ahamaññatra rūpā, aññatra vedanāya, aññatra saññāya, aññatra saṅkhārehi viññāṇassa āgatiṃ vā gatiṃ vā cutiṃ vā upapattiṃ vā vuddhiṃ vā virūḷhiṃ vā vepullaṃ vā paññāpessāmī’ti, netaṃ ṭhānaṃ vijjati.
“Rūpadhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. Vedanādhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… saññādhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… saṅkhāradhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno… viññāṇadhātuyā ce, bhikkhu, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. Tadappatiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ avirūḷhaṃ anabhisaṅkhārañca vimuttaṃ. Vimuttattā ṭhitaṃ. Ṭhitattā santusitaṃ. Santusitattā na paritassati. Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. ‘Khīṇā jāti …pe… nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti. Evaṃ kho, bhikkhu, jānato evaṃ passato anantarā āsavānaṃ khayo hotī”ti. Tatiyaṃ.