第一千三百一十一章 比丘尼经,善逝教法经 增支部4集159经到160经

159 比丘尼经


如是我闻——一时,尊者阿难住在拘睒弥的瞿师多园。那时,一位比丘尼派遣一个人说:"来吧,善男子,去尊者阿难处,到了之后,以我的名义顶礼尊者阿难的双足,说:'尊者,某某名比丘尼生病了,痛苦,重病缠身。她向尊者阿难顶礼双足。'并且这样说:'请尊者阿难慈悲,到那位比丘尼所在之处。'"那人回答说:"遵命,尊者",听从了那位比丘尼的话,前往尊者阿难处,到了之后,向尊者阿难问讯,坐在一旁。坐在一旁后,那人对尊者阿难这样说:


"尊者,某某名比丘尼生病了,痛苦,重病缠身。她向尊者阿难顶礼双足,并这样说:'请尊者阿难慈悲,到那位比丘尼所在之处。'"尊者阿难以默然表示同意。


于是,尊者阿难着衣持钵,到那位比丘尼所在之处。那位比丘尼远远地看见尊者阿难走来。看到后,她用衣服盖住头,躺在床上。尊者阿难来到那位比丘尼处,到了之后,坐在预备好的座位上。坐下后,尊者阿难对那位比丘尼这样说:


"姐妹,这个身体由食物构成,依靠食物而存在。应当断除食物。姐妹,这个身体由渴爱构成,依靠渴爱而存在。应当断除渴爱。姐妹,这个身体由我慢构成,依靠我慢而存在。应当断除我慢。姐妹,这个身体由淫欲构成,世尊说要断除淫欲的桥梁。


'姐妹,这个身体由食物构成,依靠食物而存在。应当断除食物',为什么这样说呢?在此,姐妹,比丘如理思维而食用食物——'不为嬉戏,不为骄慢,不为装饰,不为美化,只为维持这个身体的存续,为了停止伤害,为了支持梵行。如此,我将消除旧的感受,不生起新的感受,我将得到健康、无过失和安乐而住。'后来,他依靠食物而断除对食物的执着。'姐妹,这个身体由食物构成,依靠食物而存在。应当断除食物',就是这个意思。


'姐妹,这个身体由渴爱构成,依靠渴爱而存在。应当断除渴爱',为什么这样说呢?在此,姐妹,比丘听说:'某某名比丘已经通过灭尽烦恼,在现世中凭借自身的智慧证得无烦恼的心解脱和慧解脱,并安住其中。'他想:'什么时候我也能像他那样,通过灭尽烦恼,在现世中凭借自身的智慧证得无烦恼的心解脱和慧解脱,并安住其中呢?'后来,他依靠渴爱而断除了渴爱。'姐妹,这个身体由渴爱构成,依靠渴爱而存在。应当断除渴爱',就是这个意思。


'姐妹,这个身体由我慢构成,依靠我慢而存在。应当断除我慢',为什么这样说呢?在此,姐妹,比丘听说:'某某名比丘已经通过灭尽烦恼,在现世中凭借自身的智慧证得无烦恼的心解脱和慧解脱,并安住其中。'他想:'那位尊者通过灭尽烦恼,在现世中凭借自身的智慧证得无烦恼的心解脱和慧解脱,并安住其中,我为何不能呢?'后来,他依靠我慢而断除了我慢。'姐妹,这个身体由我慢构成,依靠我慢而存在。应当断除我慢',就是这个意思。


姐妹,这个身体由淫欲构成,世尊说要断除淫欲的桥梁。"


于是,那位比丘尼从床上起来,整理上衣披在一肩,以头礼敬尊者阿难的双足,对尊者阿难这样说:"尊者,我犯了过错,如同愚痴、迷惑、不善之人,我做了这样的事。尊者,愿尊者阿难接受我的忏悔,认可我的过错,使我今后能够自制。""确实,姐妹,你犯了过错,如同愚痴、迷惑、不善之人,你做了这样的事。既然你已经看到自己的过错并如法忏悔,我们接受你的忏悔。姐妹,这是圣者戒律中的成长——看到过错为过错,如法忏悔,并在未来约束自己。"这是第九经。


160 善逝教法经


"比丘们,善逝住世或善逝的教法存在时,都是为了众生的利益,为了众生的快乐,出于对世间的悲悯,为了天人的福祉、利益和快乐。


比丘们,什么是善逝?在此,比丘们,如来出现于世间,是阿罗汉、正等正觉者、明行足、善逝、世间解、无上士调御丈夫、天人师、佛陀、世尊。比丘们,这就是善逝。


比丘们,什么是善逝的教法?他教导的法,初善、中善、后亦善,具足义理和文句,宣示完全圆满清净的梵行。比丘们,这就是善逝的教法。比丘们,善逝住世或善逝的教法存在时,都是为了众生的利益,为了众生的快乐,出于对世间的悲悯,为了天人的福祉、利益和快乐。


比丘们,有四种法会导致正法的混乱和消失。哪四种?在此,比丘们,比丘们学习经文时理解错误,文句安排不当。比丘们,当文句安排不当时,意义也会被误解。比丘们,这是第一种导致正法混乱和消失的法。


再者,比丘们,比丘们难以教导,具有使人难以教导的特质,不能忍耐,不能正确接受教诲。比丘们,这是第二种导致正法混乱和消失的法。


再者,比丘们,那些多闻、通达圣教、持法、持律、持论母的比丘们不认真地教导经文给他人。在他们去世后,经文就失去了根基,无所依靠。比丘们,这是第三种导致正法混乱和消失的法。


再者,比丘们,长老比丘们贪求物质,懈怠,乐于放纵,放弃隐居,不为获得未获得的、证得未证得的、实现未实现的而精进。后来的人效仿他们的行为,也变得贪求物质,懈怠,乐于放纵,放弃隐居,不为获得未获得的、证得未证得的、实现未实现的而精进。比丘们,这是第四种导致正法混乱和消失的法。比丘们,这四种法会导致正法的混乱和消失。"


"比丘们,有四种法会导致正法的安住、不混乱和不消失。哪四种?在此,比丘们,比丘们学习经文时理解正确,文句安排恰当。比丘们,当文句安排恰当时,意义也会被正确理解。比丘们,这是第一种导致正法安住、不混乱和不消失的法。


再者,比丘们,比丘们易于教导,具有使人易于教导的特质,能够忍耐,能够正确接受教诲。比丘们,这是第二种导致正法安住、不混乱和不消失的法。


再者,比丘们,那些多闻、通达圣教、持法、持律、持论母的比丘们认真地教导经文给他人。在他们去世后,经文不会失去根基,有所依靠。比丘们,这是第三种导致正法安住、不混乱和不消失的法。


再者,比丘们,长老比丘们不贪求物质,不懈怠,放弃放纵,乐于隐居,为获得未获得的、证得未证得的、实现未实现的而精进。后来的人效仿他们的行为,也变得不贪求物质,不懈怠,放弃放纵,乐于隐居,为获得未获得的、证得未证得的、实现未实现的而精进。比丘们,这是第四种导致正法安住、不混乱和不消失的法。比丘们,这四种法会导致正法的安住、不混乱和不消失。"这是第十经。


根品第一

其摘要:

根、信、慧、念、觉知为第五;

劫、病、衰退、比丘尼与善逝。


巴利语原版经文


AN.4.159/ 9. Bhikkhunīsuttaṃ

   159. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ āyasmā ānando kosambiyaṃ viharati ghositārāme Atha kho aññatarā bhikkhunī aññataraṃ purisaṃ āmantesi– “ehi tvaṃ, ambho purisa, yenayyo ānando tenupasaṅkama; upasaṅkamitvā mama vacanena ayyassa ānandassa pāde sirasā vanda– ‘itthannāmā, bhante, bhikkhunī ābādhikinī dukkhitā bāḷhagilānā. Sā ayyassa ānandassa pāde sirasā vandatī’ti. Evañca vadehi– ‘sādhu kira, bhante, ayyo ānando yena bhikkhunupassayo yena sā bhikkhunī tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’”ti “Evaṃ, ayye”ti kho so puriso tassā bhikkhuniyā paṭissutvā yenāyasmā ānando tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ ānandaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho so puriso āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca–

   “Itthannāmā, bhante, bhikkhunī ābādhikinī dukkhitā bāḷhagilānā. Sā āyasmato ānandassa pāde sirasā vandati, evañca vadeti– ‘sādhu kira, bhante, āyasmā ānando yena bhikkhunupassayo yena sā bhikkhunī tenupasaṅkamatu anukampaṃ upādāyā’”ti. Adhivāsesi kho āyasmā ānando tuṇhībhāvena.

   Atha kho āyasmā ānando nivāsetvā pattacīvaramādāya yena bhikkhunupassayo yena sā bhikkhunī tenupasaṅkami. Addasā kho sā bhikkhunī āyasmantaṃ ānandaṃ dūratova āgacchantaṃ. Disvā sasīsaṃ pārupitvā mañcake nipajji. Atha kho āyasmā ānando yena sā bhikkhunī tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā paññatte āsane nisīdi. Nisajja kho āyasmā ānando taṃ bhikkhuniṃ etadavoca–

   “Āhārasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo āhāraṃ nissāya. Āhāro pahātabbo. Taṇhāsambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo taṇhaṃ nissāya. Taṇhā pahātabbā. Mānasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo mānaṃ nissāya. Māno pahātabbo. Methunasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo. Methune ca setughāto vutto bhagavatā.

   “‘Āhārasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo āhāraṃ nissāya. Āhāro pahātabbo’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhagini, bhikkhu paṭisaṅkhā yoniso āhāraṃ āhāreti– ‘neva davāya na madāya na maṇḍanāya na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya vihiṃsūparatiyā brahmacariyānuggahāya. Iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi. Yātrā ca me bhavissati anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. So aparena samayena āhāraṃ nissāya āhāraṃ pajahati. ‘Āhārasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo āhāraṃ nissāya. Āhāro pahātabbo’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

   “‘Taṇhāsambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo taṇhaṃ nissāya. Taṇhā pahātabbā’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhagini, bhikkhu suṇāti– ‘itthannāmo kira bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’ti. Tassa evaṃ hoti– ‘kudāssu nāma ahampi āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissāmī’ti! So aparena samayena taṇhaṃ nissāya taṇhaṃ pajahati. ‘Taṇhāsambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo taṇhaṃ nissāya. Taṇhā pahātabbā’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

   “‘Mānasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo mānaṃ nissāya. Māno pahātabbo’ti, iti kho panetaṃ vuttaṃ. Kiñcetaṃ paṭicca vuttaṃ? Idha, bhagini, bhikkhu suṇāti– ‘itthannāmo kira bhikkhu āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharatī’ti. Tassa evaṃ hoti– ‘so hi nāma āyasmā āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharissati; kimaṅgaṃ panāhan’ti! So aparena samayena mānaṃ nissāya mānaṃ pajahati. ‘Mānasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo mānaṃ nissāya. Māno pahātabbo’ti, iti yaṃ taṃ vuttaṃ idametaṃ paṭicca vuttaṃ.

   “Methunasambhūto ayaṃ, bhagini, kāyo. Methune ca setughāto vutto bhagavatā”ti.

   Atha kho sā bhikkhunī mañcakā vuṭṭhahitvā ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā āyasmato ānandassa pādesu sirasā nipatitvā āyasmantaṃ ānandaṃ etadavoca– “accayo maṃ, bhante, accagamā, yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathā-akusalaṃ, yāhaṃ evamakāsiṃ. Tassā me, bhante, ayyo ānando accayaṃ accayato paṭiggaṇhātu, āyatiṃ saṃvarāyā”ti. “Taggha taṃ, bhagini, accayo accagamā, yathābālaṃ yathāmūḷhaṃ yathā-akusalaṃ, yā tvaṃ evamakāsi. Yato ca kho tvaṃ, bhagini, accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikarosi, taṃ te mayaṃ paṭiggaṇhāma. Vuddhi hesā, bhagini, ariyassa vinaye yo accayaṃ accayato disvā yathādhammaṃ paṭikaroti āyatiṃ saṃvaraṃ āpajjatī”ti. Navamaṃ.


AN.4.160/ 10. Sugatavinayasuttaṃ

   160. “Sugato vā, bhikkhave, loke tiṭṭhamāno sugatavinayo vā tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ.

   “Katamo ca, bhikkhave, sugato? Idha, bhikkhave, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā. Ayaṃ, bhikkhave, sugato.

   “Katamo ca, bhikkhave, sugatavinayo? So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti. Ayaṃ, bhikkhave, sugatavinayo. Evaṃ sugato vā, bhikkhave, loke tiṭṭhamāno sugatavinayo vā tadassa bahujanahitāya bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānanti.

   “Cattārome, bhikkhave, dhammā saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattanti. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhū duggahitaṃ suttantaṃ pariyāpuṇanti dunnikkhittehi padabyañjanehi. Dunnikkhittassa, bhikkhave, padabyañjanassa atthopi dunnayo hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo dhammo saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattati.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū dubbacā honti dovacassakaraṇehi dhammehi samannāgatā akkhamā appadakkhiṇaggāhino anusāsaniṃ. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo dhammo saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattati.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā mātikādharā, te na sakkaccaṃ suttantaṃ paraṃ vācenti. Tesaṃ accayena chinnamūlako suttanto hoti appaṭisaraṇo. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo dhammo saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattati.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, therā bhikkhū bāhulikā honti sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā, na vīriyaṃ ārabhanti appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Tesaṃ pacchimā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjati. Sāpi hoti bāhulikā sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā, na vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Ayaṃ, bhikkhave, catuttho dhammo saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattati. Ime kho, bhikkhave, cattāro dhammā saddhammassa sammosāya antaradhānāya saṃvattantī”ti.

   “Cattārome bhikkhave, dhammā saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattanti. Katame cattāro? Idha, bhikkhave, bhikkhū suggahitaṃ suttantaṃ pariyāpuṇanti sunikkhittehi padabyañjanehi. Sunikkhittassa, bhikkhave, padabyañjanassa atthopi sunayo hoti. Ayaṃ, bhikkhave, paṭhamo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhū suvacā honti sovacassakaraṇehi dhammehi samannāgatā khamā padakkhiṇaggāhino anusāsaniṃ. Ayaṃ, bhikkhave, dutiyo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, ye te bhikkhū bahussutā āgatāgamā dhammadharā vinayadharā mātikādharā, te sakkaccaṃ suttantaṃ paraṃ vācenti. Tesaṃ accayena nacchinnamūlako suttanto hoti sappaṭisaraṇo. Ayaṃ, bhikkhave, tatiyo dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati.

   “Puna caparaṃ, bhikkhave, therā bhikkhū na bāhulikā honti na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, vīriyaṃ ārabhanti appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya. Tesaṃ pacchimā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjati. Sāpi hoti na bāhulikā na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, vīriyaṃ ārabhati appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya asacchikatassa sacchikiriyāya Ayaṃ, bhikkhave, catuttho dhammo saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattati. Ime kho, bhikkhave, cattāro dhammā saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattantī”ti. Dasamaṃ.

  Indriyavaggo paṭhamo.

   Tassuddānaṃ–

   Indriyāni saddhā paññā, sati saṅkhānapañcamaṃ;

   Kappo rogo parihāni, bhikkhunī sugatena cāti.


“第一千三百一十一章 比丘尼经,善逝教法经 增支部4集159经到160经” 的相关文章

第三章 世间有谁可以不衰老和死亡?

相应部3相应3经/老死经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王对佛陀说:“世尊,已经出生在世间的人或者有生命的众生,有哪一个是可以永远不衰老、永远不死的呢?有那种出生在世间可以免除衰老和死亡的人或者众生吗?”佛陀说:“大王,只要出生在世间,任何的人...

第四章 谁才是让别人喜欢和拥护的人?

相应部3相应4经/可爱经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王在一旁坐好,他对佛陀说:“世尊,我独自静坐的时候,心里面生起了这样的念想:「什么样的人是让大家喜欢和拥护的人?什么样的人是让大家不喜欢、厌恶的人?」世尊,我自己是这样来回答这个问题的:...

第六章 富有后能够管束好自己的人很少

相应部3相应6经/少经(憍萨罗相应/有偈篇/祇夜)有个时候,骄萨罗国的波斯匿王来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,波斯匿王在一旁坐下,他对佛陀说:“世尊,我独自静坐的时候,内心生起这样的念想:在世间获得大量财富、富甲天下的人,他们在获得巨额财富后,不沉迷享受,不放任自己胡作非为,不贪求对欲望的满足,不侵害别...

第三十章 如何做到真正的不害?

相应部7相应5经/无害经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,不害婆罗门来到佛陀的住所,顶礼佛陀后,他在一旁坐下,不害婆罗门对佛陀说:“世尊,我的名字叫做不害,请您为我说法。”佛陀说:“婆罗门,你的名字叫不害,什么才是名副其实的不害呢?也就是身体行为做善事,口说善言,内心生起善念,不伤害别人这才是真...

第四十七章 善人不是口中说出来的

相应部7相应22经/抠么度色经(婆罗门相应/有偈篇/祇夜)有个时候,佛陀住在释迦族的一个叫库摩都萨的城市中,那时,佛陀中午前穿好法衣,拿着饭钵进入库摩都萨城挨家挨户,不分贫富贵贱的化缘饭食。那个时候,库摩都萨城里的婆罗门教徒正在一个大房子里面聚会,天空下着毛毛细雨。佛陀来到婆罗门教徒聚会的大房子外。...

第六十三章 四十八种解脱的智慧

相应部12相应33经/智之事经(因缘相应/因缘篇/修多罗)有个时候,佛陀住在舍卫城的祇树林给孤独园。有一天,佛陀对出家弟子们说:“弟子们,如来现在来为你们讲解,四十八种智慧,你们要认真的听,你们要仔细的思考,如来要开始说法了。”出家弟子们回答:“世尊,我们会认真的听您说法的,我们会认真的思考的,恭请...